Magnetické pole Zeme: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Pridal som kvantitativne data o sile zemskeho pole z anglickej wikipedie
Riadok 8:
Magnetosféra Zeme nedovoľuje elektricky nabitým časticiam slnečného vetra dostať sa k povrchu. Nabité častice musia pri svojom pohybe sledovať siločiary magnetického poľa. Plní teda ochrannú funkciu, bez ktorej by [[život]] na Zemi nebol možný. Zem je jednou z dvoch pevných planét, ktoré majú vlastný magnetizmus. Tou druhou je [[Merkúr]], oproti ktorému je ale magnetické pole Zeme oveľa silnejšie. Všetky plynné planéty majú tiež vlastné magnetické polia, ostatné menšie telesá [[slnečná sústava|slnečnej sústavy]] majú len [[indukovaný mnagnetizmus]], ktorý vzniká pôsobením zmagnetizovaného slnečného vetra.
 
Zemská magnetosféra sa delí na niekoľko ohraničených oblastí s charakteristickými rysmi a rozdielnymi fyzikálnymi vlastnosťami. Najvzidalenejšou, čelnou oblasťou je magnetická [[rázová vlna]] nachádzajúca sa v najbližšom bode asi 12 zemských polomerov ďaleko. Za ňou sa nachádza prechodová oblasť alebo magnetická dutina. Nasleduje magnetopauza, ktorá vymedzuje oblasť skutočného pôsobenia zemského magnetického poľa. Hodnota magnetického poľa na magnetopauze je v rádoch [[tesla (jednotka)|nanotesla]]. Hodnota magnetického poľa na povrchu Zeme je o štyri rády vyššia tj. ide o desiatky25–65 tisíc nanoteslaμT. Nad [[Magnetický pól Zeme|zemskými pólmi]] sa nachádza v magnetosfére tzv. polárna špička, nestabilná oblasť, cez ktorú môžu nabité častice vstupovať do hlbších vrstiev zemskej magnetosféry. Zachytené častice sa potom pohybnujú v dvoch oblastiach známych ako [[Van Allenove radiačné pásy]]. Chvost magnetosféry obsahuje častice, ktoré rozptyľujú slnečné žiarenie (tzv. ''[[Thomsonov rozptyl]]'') a možno ho niekedy pozorovať ako [[protisvit]]. Rotáciou magnetosféry sa do chvosta dostávajú postupne všetky jej siločiary.
 
== Pozri aj ==