Rád premonštrátov: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Luckas-bot (diskusia | príspevky)
d r2.7.1) (robot Pridal: eo:Premonstratoj
Xqbot (diskusia | príspevky)
d r2.7.2) (robot Pridal: bg:Премонстранти; kozmetické zmeny
Riadok 5:
Rehoľu založil v roku [[1121]] [[Norbert z Xantenu|svätý Norbert]] (1082-1134) zo [[Severné Porýnie-Vestfálsko|Severného Porýnia-Vestfálska]]. V rokoch [[1119]] - [[1120]] postavil v [[Prémontré]] malý kláštor. Už v roku [[1126]] potvrdil novú rehoľu [[pápežská bula|bulou]] [[pápež]] [[Honorius II.]] Potvrdil reholi aj niektoré výsady, ako napríklad [[exempcia|exempciu]], teda vyňatie spod právomoci [[diecézny biskup|diecézneho biskupa]], možnosť svätiť nového príslušníka ktorýmkoľvek [[biskup]]om (nielen diecéznym) a obsadzovať svetské fary. Svätý Norbert od tohto roku zastával post [[Magdeburg|magdeburského]] [[arcibiskup]]a, ale stále ostal rehoľníkom. [[Svätec|Svätorečený]] bol v roku [[1582]], jeho pozostatky sú v [[Strahovský kláštor|Strahovskom kláštore]] v [[Praha|Prahe]].
 
Ešte za života svojho zakladateľa sa rehoľa rozdelila na tri časti: mužskú, ženskú a na [[laicita|laickú]] vetvu, ktorá je prvou laickou vetvou vôbec. Riadia sa augustínskymi regulami s pridanými vlastnými stanovami. Prvé stanovy pridal svätý Norbert, ale nezachovali sa. Najstaršie zachované sú z rokov [[1135]] - [[1143]], a [[1150]]. V roku [[1322]] boli generálnou kapitulou vydané Statuta quinque distinctionum, platili až do roku [[1505]]. Od roku [[1505]] platili reformné stanovy, ktoré sa vracali k najstarším stanovám. Prísny monastický život sa ale oslabil, pretože sa menej kládol dôraz na chudobu, pôst a zdržanlivosť. Práva, povinnosti a regule boli upravené aj [[Tridentský koncil|Tridentským koncilom]].
 
== Ciele a činnosť ==
Riadok 13:
Špecifická je pre nich zvláštna úcta k [[Panna Mária|Panne Márii Nepoškvrnenej]] a k [[eucharistia|Eucharistii]]. Takisto používajú svoje špeciálne [[breviár]]e a [[žaltár]]e, ktoré sa ale príliš neodlišujú od tých rímskych.
 
Keď materský [[kláštor]] založil dcérsky konvent, stal sa jeho patrónom. [[Opát]], alebo [[prepošt]] patronátneho kláštora sa stal tejto [[fília|fílii]] priamym nadriadeným, takzvaný pater abbas. Svoju fíliu mohol vizitovať, predsedať kapitule, trestal priestupky, naprával vnútorné záležitosti. Keď umrel predstavený fílie kláštora, na voľbe nového sa zúčastňoval pater abbas s ďalšími dvoma predstavenými iných premonštrátskych kláštorov. Potvrdzoval voľbu, do ktorej mohli v istých prípadoch aj zasiahnuť. Volili však samotní bratia. Kláštor mohol mať aj svetského patróna, ktorý sa pričinil o jeho vznik. Takýto patrón sa stal ochrancom kláštora, ale nemal právomoc zasahovať do vnútorných záležitostí kláštora. Kláštor mal ochraňovať v prípade nebezpečenstva. Ale nielen on. Existovala aj skupina [[donát]]ov, mužov, žijúcich v kláštore, ktorí ale nezložili sľuby a mohli ho kedykoľvek opustiť. Pomáhali kláštoru aj tým, že ho vojensky bránili.
 
Základné denné úkony v kláštore sú spísané v stanovách. Mnísi sa riadili liturgiou hodiniek. Ešte v noci vstávali mnísi na modlitby matutinum a laudes. Ráno boli modlitby prima a kapitulum. Po nich mnísi pracovali, ale na terciu boli mnísi zase na modlitbách, potom bola omša iba pre kanonikov, missa summa. V sextách sa mnísi sústredili na štúdium. Po obede bol oddych. Po nónach sa mnísi vrátili do práce až do vešper. Po vešperách bola večera, štúdium a nakoniec collatio, na ktorom sa opát/prepošt venoval vysvetľovaniu Biblie či k prípadným poznámkam na chod kláštora a správanie sa mníchov.
 
== Hierarchia ==
Riadok 36:
== Externé odkazy ==
* {{filit|fvp/premonstrati.html}}
 
 
 
 
[[Kategória:Katolícka cirkev]]
[[Kategória:Duchovné rády]]
 
[[bg:Премонстранти]]
[[ca:Premonstratencs]]
[[cs:Řád premonstrátských řeholních kanovníků]]