Rezbárstvo: Rozdiel medzi revíziami

'''Rezbárstvo''' je remeselná, alebo [[umelecká činnosť]] (tiež umelecko-remeselná činnosť), pri ktorej je zo základného materiálu (dreva) odoberaný materiál za účelom plastického* zobrazenia zámeru (reliéf, socha, ornament...ornament…) Ako názov napovedá, charakteristickým pracovným úkonom je rez, ktorý je vykonávaný rezbárskym nožom, alebo rezbárskym dlátom. V súvislosti s rezbárstvom sa však akceptujú aj iné formy obrábania ako napríklad pílenie, brúsenie, puncovanie...puncovanie…

Pojem „rezbárstvo“ charakterizuje aj práca s inými materiálmi ako drevo. Je to napríklad práca so slonovinou, kosťou, parohovinou, pokiaľ je výsledkom práce tvarovo spracovaný výrobok, alebo reliéf...reliéf… Slovo, ktoré jednoznačne určuje že sa jednáide o prácu v dreve je "drevorezbárstvo" (drevorezbár, drevorezbársky krúžok, drevorezba...drevorezba…). Novým smerom rezbárstva** je aj zhotovovanie sôch motorovou pílou v zahraničí známe ako „Chainsaw carving“. Tento smer si získava čoraz väčšiu obľubu aj na Slovensku, tak ako aj nový odbor „Betlehemárstvo“. Tento umelecko-remeselný smer nezahŕňa len prácu s drevom, ale aj inými materiálmi, no prevažná časť tvorby sa realizuje práve v dreve.

Ľudové rezbárstvo využíva obdobné pracovné prostriedky ako rezbástvo podľa základného zaradenia. Často kopíruje svojským spôsobom oficiálne výtvarné smery (napríklad baroko-barok – ľudový ľudové barokobarok). V minulosti bolo v mnohých prípadoch doplnkovou činnosťou iných remesiel (výroby poľnohospodárskeho náradia, tokárstva, varechárstva, stolárstva, kolárstva). Taktiež bolo doplnkom práce pastierov, mlynárov, baníkov, včelárov, pernikárov ktorí stvárňovali odpozorované témy zo svojho prostredia, alebo tématicky čerpali z náboženských tradícií. Ľudové rezbárstvo je najrozšírenejšie vo forme amatérskeho prejavu, je teda robené zo záujmu ako „koníček“, bez komerčného zámeru. Niektoré formy ľudového rezbárstva však (napriek absencii vzdelania v uvedenom smere) nemožno chápať ako amatérske***. To je v prípade ak ľudový rezbár vykonáva činnosť ako oficiálne povolanie, platí príslušné dane a ponúka služby za účelom tvorby zisku – zárobku.

Slovenské ľudové rezbárstvo prešlo v období socializmu celkom špecifickým vývojom. Paralizácia sakrálnej tvorby a požiadavka „tradičnej výroby“ pozastavili prirodzený vývoj remesla. To znamená, že rezbári vyrastajúci v nových kultúrno-spoločenských podmienkach sa tématicky vracali k tvorbe svojich otcov a dedov, bez vlastného výtvarného vkladu. Po roku 1989 však nastáva aj technologický posun výroby (strojné vybavenie), ktorému napomáha i dostupnosť literatúry a v čoraz väčšej miere i využívanie internetu. V praxi to znamená vývoj v niekoľkých smeroch a obraz rezbára „stružlikajúceho“ nožíkom kúsok dreva pri peci je už minulosťou. Na Slovensku sa výrazne etablovalo nové remeselné odvetvie -  – betlehemárstvo, ktoré už nie je lokálne viazané ako napríklad výroba bačovského riadu a pastierskych palíc. Vznikajú tiež malé domáce galérie rezbárov, ktoré sa podieľajú na tvorbe programovej ponuky jednotlivých regiónov, remeselníci vytvárajú združenia s bohatou prezentačnou činnosťou. Súčasné ľudové rezbárstvo už v mnohých smeroch prekonáva zaužívané charakteristiky ktoré sú uvádzané v literatúre, dokonca aj na štátnych portáloch.

Slovo „amatér“ označuje toho, kto: „zo záľuby, zo zábavy, nie z povolania pestuje dajakú činnosť (napr šport, umenie); ochotník (op.profesionál)...“ ( Ing. Samo Šaling; PhDr. Mária Ivanová-Šalingová, CSc; Ing. arch. Zuzana Maníková -Veľký slovník cudzích slov, tretie vydanie, Vydavateľstvo SAMO 2003, strana 66). Pokiaľ teda niekto vykonáva činnosť ako zárobkovú (oficiálny a hlavný zdroj príjmov), je profesionálom a otázka vzdelania je skôr vecou informačnou ako jednoznačne určujúcou kto je, alebo nie je profesionálom.