Volebný systém: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 17 bajtov ,  pred 10 rokmi
d
typo gram
d (r2.7.1) (robot Pridal: pl:Ordynacja wyborcza)
d (typo gram)
V krajinách, kde sa volieb zúčastňujú viac než dve politické strany, umožňuje väčšinová jednokolová voľba strane, ktorá nemá absolútnu väčšinu hlasov voličov, aby napriek tomu obsadila väčšinu kresiel v parlamente. Naopak tretia najsilnejšia strana je v rámci tohto systému najviac postihnutá. Najstaršie uplatnenie relatívneho väčšinového systému je doložené už v 15. storočí v Anglicku, ale v kontexte rozširujúcej sa demokracie sa tento volebný systém presadil až po roku 1885. V súčasnosti sa jeho prostredníctvom volia napr. poslanci Dolnej komory britského parlamentu, polovica poslancov nemeckého Spolkového snemu, časť poslancov Škótskeho autonómneho parlamentu i Waleského národného zhromaždenia.
 
'''Absolútny väčšinový systém''' predpokladá, že kandidát pre získanie mandátu musí získať nadpolovičný počet odovzdaných platných hlasov. Táto zásada býva spojená s požiadavkou konať v prípade, že žiadny kandidát nezískal absolútnu väčšinu hlasov, ďalšie kolo hlasovania – dnes sa spravidla jednáide o dvojkolové hlasovanie, do ktorého z prvého kola vstupujú len tí kandidáti (najčastejšie dvaja), ktorí získali v prvom kole najviac priaznivcov. Možné je riešenie, že v druhom kole nie je nutná absolútna väčšina, ale stačí väčšina relatívna. Absolútny väčšinový systém bol v európskych štátoch veľmi rozšírený na prelome 19. a 20. storočia. Uplatnil sa vo Francúzsku v období rokov 1852- – 1870 a rokov 1885- – 1936, v Španielsku sa používal v rokoch 1870- – 1931, v rokoch 1906- – 1918 používalo tento systém [[Holandsko]], v Nemecku a Rakúsku bol platný do roku 1919, [[Nórsko]] do roku 1921. V súčasnosti sa používa v napr. priamych prezidentských voľbách vo Francúzsku.
 
Špecifickým prípadom absolútneho väčšinového systému je tzv. '''alternatívne hlasovanie''', ktoré sa uplatňuje v [[Austrália (štát)|Austrálii]] a v ostrovnom štáte [[Nauru]]. Volič pri ňom označí kandidátov preferenciami (vyjadrenými číslami). V obvode zvíťazí kandidát, ktorý získal najviac preferencií. Ak však nikto nezíska absolútnu väčšinu, škrtne sa kandidát s najnižším počtom prvých preferencií a jeho preferencie sú prerozdelené medzi ostatných kandidátov podľa druhých preferenčných hlasov. Takto sa postupuje kým jeden z kandidátov nedosiahne absolútnu väčšinu.
 
=== Psychologické účinky volebných systémov ===
Volebné pravidlá ovplyvňujú správanie sa strán a voličov. Ovplyvňujú množstvo strán súperiacich vo voľbách. Pri pluralitnom zastúpení nemajú elity motiváciu vytvárať nové strany, keďže sa ťažko presadzujú, preto je strán málo. Pri väčšinovom zastúpení je počet strán takmer rovnaký ako pri proporcionálnom. Volebné pravidlá ovplyvňujú aj stratégie voličov a strán. Proporcionálne zastúpenie a veľké obvody bývajú ideologickejšie orientované, zatiaľ čo súdržnosť strán sa zvykne oslabovať pokiaľ majú voliči možnosť preferenčných hlasov v rámci strany. Malé obvody demotivujú malé politické strany. Dôležité je aj ovplyvňovanie taktiky voličov pri pluralitnom zastúpení (načo voliť niekoho, kto nemá šancu...šancu…), podobne je to aj pri hranici zvoliteľnosti (volebnej klauzuly) pri proporcionálnom zastúpení, kde si volič rozmyslí či dá svoj hlas strane, ktorá sa naisto nedostane do parlamentu a jeho hlas tak prepadne. Podľa výskumov je však miera taktizovania voličov nízka. Pri dvojkolových voľbách je zas otázna účasť voličov v prvom kole hlasovania.
 
== Referencie ==
{{Link FA|fr}}
{{Link GA|zh}}
 
[[ar:نظام انتخابي]]
[[bg:Избирателна система]]
75 709

úprav