Jean Bodin: Rozdiel medzi revíziami

'''Jean Bodin''' (* [[1530]] [[Angers]], département [[Maine-et-Loire]] – † [[1596]] [[Laon]], dép. [[Aisne]]) bol [[Francúzsko|francúzsky]] [[humanista]], [[právnik]], [[filozof]], [[politik]], [[politológ]] a [[ekonóm]], člen [[Paríž|parížskehoparíž]]skeho Parlamentu a profesor [[právo|práva]] v [[Toulouse]]. Patrí medzi prvých mysliteľov ľudských práv a náboženskej tolerancie, medzi zakladateľov moderného verejného práva a politickej teórie.

V roku 1584 sa stal kráľovským prokurátorom (miestodržiteľom) v [[Laon]]u. Pod jeho vedením sa mesto spočiatku priklonilo ku katolíckej Lige, neskôr však uznalo kráľa [[Henrich IV.|Henricha IV]]. Roku 1596 zomrel na [[mor]] v Laone.<ref name=JB> ''Stanford encyclopedia of philosophy'', heslo „Jean Bodin“.</ref>

* tyransky, ako bezprávna ľubovôľa,

* despoticky, ako právoplatná ľubovôľa (napríklad na dobytých územiach),

* legitímne, s ohľadom na Boží zákon a práva poddaných.

Suverenita znamená moc nariaďovať a nariadenie musí vychádzať z jednej vôle. Kolektívna suverenita je ilúzia a v krízach či v ohrození, keď je nutné rázne jednať, sa spontánne vracia princíp monarchie – aspoň na čas – napríklad v podobe diktatúry. Dobrá vláda je tá, ktorá jedná správne, nie tá, s ktorou všetci súhlasia a [[monarchia]] je stálejšia ako [[demokracia]], kde rozhodujú aj hlupáci a prospechári. Forma štátu a vlády je daná podnebím a povahou ľudí: preto je v hornatom Švajčiarsku demokracia a v bažinatýchmočaristých Benátkach aristokracia. Podstatnou zložkou „podnebia“ je ale podľa Bodina vplyv hviezd a ich cykličnosť odpovedá cykličnosti dejín.<ref name=JB/>

V dialógu ''Heptaplomeres'' (tjt. j. Sedemnásobný), ktorý napísal v roku 1593, no v tlači vyšiel až o sto rokov neskôr, Bodin vysvetľuje svoje náboženské názory a obhajuje potrebu tolerancie. V dialógu vystupuje katolík, žid, moslim, luterán, skeptik, kalvinista a zástanca „prirodzeného náboženstva“; Bodin obhajuje slobodu svedomia, odmieta ale verejnú diskusiu o náboženstve a doporučujeodporúča náboženskú zhodu v obci, a to na základe prirodzeného mravného „náboženstva Kristovho“, zbaveného povier a fanatizmu. Kniha mala veľký vplyv na [[Leibniz]]a a dalších.<ref name=JB/>