Verzia z 06:41, 2. december 2011 upraviť Vagobot (diskusia \| príspevky) Boti 7 885 editací d r2.7.2) (robot Pridal: xmf:პლანეტა ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:18, 6. december 2011 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:VtransitsJ.jpg\|thumb\|Planéty [[Venuša]] (v popredí) a [[Jupiter]] (v pozadí). Rozmery planét nie sú v reálnej mierke, ale zachytávajú [[uhlová veľkosť\|zdanlivé rozmery]] týchto telies tak, ako sa nám javia zo [[Zem]]e.]] '''Planéta''' (z [[gréčtina\|gréckeho]] πλανήτης, ''planétés'' - – „pútnici“) alebo '''obežnica''' je približne [[guľa]]té teleso značného objemu, ktorého [[hmotnosť]] je menšia ako 80 M<sub>J</sub> (hmotností [[Jupiter (planéta)\|Jupitera]]). Obieha na [[obežná dráha\|obežnej dráhe]] okolo [[hviezda\|hviezdy]], ale zároveň neobieha okolo iného telesa. Vyčistilo okolie svojej dráhy od ďalších telies. Produkuje veľmi málo alebo žiadnu energiu prostredníctvom [[jadrová reakcia\|jadrovej reakcie]]. Nevyžaruje vlastné [[svetlo]] a svieti iba odrazeným svetlom hviezdy. V [[Slnečná sústava\|slnečnej sústave]] poznáme osem planét. Sú to [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]], [[Mars]], [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)\|Urán]] a [[Neptún]]. Všetky obiehajú okolo Slnka rovnakým ([[prográdna dráha\|prográdnym]]) smerom a približne v jednej rovine (najväčší odklon od tejto roviny dosahuje Merkúr). Ich fyzikálne vlastnosti, ako napr. [[hustota]] a chemické zloženie je veľmi rôznorodé. Možno ich rozdeliť na dve veľké skupiny: [[terestriálna planéta\|terestriálne]] a [[joviálna planéta\|joviálne]]. V [[90. roky 20. storočia\|deväťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia]] boli objavené prvé planéty, ktoré neobiehajú Slnko, ale iné hviezdy. Takéto planéty sa nazývajú [[extrasolárna planéta\|extrasolárne]]. Extrasolárnych planét je v súčasnosti známych už vyše 500. Riadok 15: === Tvar === Veľká hmotnosť planéty formuje teleso približne od tvaru gule, ~~avšak~~ale nijaká planéta nie je ideálnou guľou. Svoju úlohu zohráva materiál, z ktorého sa planéta skladá a v neposlednom rade aj zotrvačnosť vlastnej hmoty pri rotácii, kvôli ktorej sú všetky planéty na póloch mierne sploštené a ich polárny priemer je teda menší v porovnaní s rovníkovým. Najväčšie sploštenie medzi planétami slnečnej sústavy dosahuje Saturn, ktorého rovníkový priemer je asi o 10 % väčší ako polárny priemer. === Energia === Riadok 25: Planéty slnečnej sústavy [[obežná dráha\|obiehajú]] okolo Slnka po [[elipsa\|elipsách]] málo odlišných od [[kružnica\|kružníc]]. Rýchlosť ich pohybu klesá so vzdialenosťou od Slnka, preto sú ich obežné doby veľmi rôzne – od 88 dní pre Merkúr, až po 165 rokov pre Neptún. Rotačné periódy planét sú tiež veľmi rozmanité, ale dôvod, prečo tomu tak je, zostáva nejasný. Zvláštnosťou je spätná rotácia Venuše a Uránu, ktoré rotujú proti smeru svojho obehu okolo Slnka a teda opačným smerom, ako väčšina planét. Jedna teória hovorí, že obe telesá podstúpili v [[Vznik a vývoj slnečnej sústavy\|dávnej minulosti slnečnej sústavy]] obrovské kolízie, ktoré im zmenili dobu aj smer rotácie. Rotačné periódy Zeme a tiež Pluta (ktoré bolo dlho považované za planétu) boli počas mnohých miliónov rokov pomaly brzdené ich veľkými [[mesiac (družica)\|mesiacmi]]. Pomalá rotácia Merkúra, ktorý nemá nijaký mesiac, sa zase pripisuje pôsobeniu [[slapová sila\|slapových síl]] Slnka. Veľmi rýchlo rotujú veľké plynné planéty, medzi ktorými drží rekord Jupiter - – jedna jeho otáčka trvá na rovníku len 9 hodín 50 minút. == Vznik == Riadok 34: [[Súbor:Terrestrial planet size comparisons.jpg\|300px\|right\|thumb\|Terestriálne planéty: zľava [[Merkúr]], [[Venuša]], [[Zem]] a [[Mars]]]] [[Súbor:Gas planet size comparisons.jpg\|300px\|right\|thumb\|Joviálne planéty: zľava [[Jupiter]], [[Saturn]], [[Urán (planéta)\|Urán]] a [[Neptún]]]] Okrem Zeme (ktorá v staroveku nebola považovaná za planétu) sú všetky planéty v slnečnej sústave pomenované podľa [[Grécka mytológia\|gréckych]] a [[Rímska mytológia\|rímskych]] bohov, ~~avšak~~ale niektoré neeurópske jazyky, ako napríklad čínština, používajú odlišné názvy. Všetky planéty slnečnej sústavy boli už zblízka skúmané [[kozmická sonda\|kozmickými sondami]] (aj keď Urán a Neptún iba jednou a to [[Voyager 2\|Voyagerom 2]]). Na nijakej z nich (okrem Zeme) však ešte nepristála ľudská posádka. V slnečnej sústave sa planétami nazýva osem „dominantných“, čiže najväčších telies a pôvodne aj prvý objavený predstaviteľ [[transneptunický objekt\|transneptunického objektu]], ktoré obiehajú okolo [[Slnko\|Slnka]]. Sú to telesá s menami (v poradí podľa vzdialenosti od [[Slnko\|Slnka]]): Riadok 50: Osem skalnatých a plynných planét je všeobecne rozoznávaných ako hlavné planéty. [[1 Ceres]] bol označený ako planéta pri svojom objavení, no bol reklasifikovaný na asteroid po tom, čo bolo nájdených veľa podobných objektov. Po objave telies za obežnou dráhou Neptúnu, ktoré sú podobné Plutu svojou obežnou dráhou, veľkosťou a zložením, sa veľa ľudí priklonilo k názoru, že Pluto by malo byť definované ako planétka. Napríklad, [[Mike Brown]] z [[Caltech]]u definoval planétu ako: každé teleso v slnečnej sústave, ktoré je hmotnejšie ako celková hmota všetkých ostatných telies na podobných obežných dráhach. Podľa tejto definície by nebolo ani Pluto planétou. Na kongrese [[Medzinárodná astronomická únia\|Medzinárodnej astronomickej únie]] v roku [[1999]] bolo Pluto formálne zaradené medzi planéty. Toto sa zmenilo v [[august 2006\|auguste 2006]], kedy sa hlasovaním astronómov na kongrese Medzinárodnej astronomickej únie rozhodlo, že Pluto nepatrí medzi planéty slnečnej sústavy. IAU ho zaradila do novovytvorenej kategórie telies, medzi trpasličie planéty. Medzi trpasličie planéty sa dostali aj telesá, pôvodne planétky ([[1 Ceres\|Ceres]] a [[2003 UB313\|2003 UB<sub>313</sub>]]). V roku 2008 bolo do tejto kategórie pridané aj teleso s predbežným označením (136472) 2005 FY9, ktoré dostalo meno [[136472 Makemake\|Makemake]]. 14. septembra 2006 (cca. 9:35) pridelila [[Medzinárodná astronomická únia\|IAU]] Plutu katalógové číslo 134340, čím ho zaradila medzi planétky. Oznámenie vyšlo v cirkulári č. 8747. === Iné objekty slnečnej sústavy === Riadok 57: Mesiace planét sú tiež pomenované podľa bohov a postáv z klasickej mytológie alebo (v prípade mesiacov Uránu) podľa [[Shakespeare\|Shakespearových]] hier. [[Asteroid]]y môžu byť nazvané, podľa uváženia ich objaviteľov, podľa hocikoho alebo hocičoho (návrh však podlieha schváleniu panelu terminológie [[Medzinárodná astronomická únia\|Medzinárodnej astronomickej únie]]). Pomenovanie planét a ich rysov je známe ako [[planetárna terminológia]]. V novembri [[2003]] bolo objavené transneptunické teleso ''[[90377 Sedna]]'', ktorý obieha Slnka vo vzdialenosti 13~~ ~~ miliárd kilometrov, čo je trikrát ďalej ako Pluto. Sedna, podľa [[inuit]]skej bohyne mora, má v priemere 1~~ ~~ 180 až {{km\|1800\|m}}. Niekoľko zdrojov už informovalo o Sedne ako o desiatej planéte, čo je mylné a značne zavádzajúce označenie a astronómovia ho neakceptujú. Ďalší podobný objekt je ''[[90482 Orcus]]'', objekt s obežnou dráhou a objemom podobným Plutu. Ďalšie objekty značných rozmerov sú ''[[50000 Quaoar]]'' a ''[[20000 Varuna]]''. V roku 2006 bolo ako 10. planéta občas označované transneptúnske teleso s označením 2003 UB313, ktorého priemer je ešte väčší ako priemer Pluta. Objav tohto telesa opäť rozpútal diskusie o definícii planéty. Teleso bolo napokon pomenované [[136199 Eris\|Eris]] a zaradené medzi trpasličie planéty. O niekoľkých [[hypotetická planéta\|hypotetických planétach]], ako napríklad ''Planéta X'' (predpokladá sa, že by mohla byť za obežnou dráhou Pluta) alebo ''[[Vulkán (planéta)\|Vulkán]]'' (s možnou obežnou dráhou medzi Merkúrom a Slnkom), sa uvažovalo počas rôznych historických období a boli predmetom intenzívneho, no neúspešného hľadania. Riadok 64: [[Súbor:1e6m comparison Mars Mercury Moon Pluto Haumea - no transparency.png\|thumb\|260px\|Porovnanie veľkostí Marsu (vľavo vzadu), Merkúra (vpravo vzadu) s tromi menšími telesami: v prednom rade zľava doprava [[Mesiac]], [[Pluto]] a [[Haumea]]]] Planéty v slnečnej sústave môžu byť podľa zloženia rozdelené do viacerých kategórií: * [[terestriálna planéta\|terestriálne planéty]] - – planéty podobné Zemi, zložené prevažne z hornín Merkúr Venuša Zem Mars * [[Joviálna planéta\|joviálne planéty]] - – planéty podobné Jupiteru, ktorých zloženie pozostáva prevažne z plynného materiálu Jupiter Saturn Riadok 75: ** Neptún Uránske planéty alebo ľadové obry sú podkategóriou, odlišujúcou sa od obrých gigantov menším percentuálnym zastúpením vodíka a hélia. Navyše obsahujú [[amoniak]] a rôzne organické zlúčeniny. * Ľadové planéty/planétky - – niekedy sa pridáva tretia kategória, v ktorej sú zahrnuté telesá ako Pluto, ktoré sú zložené prevažne z [[ľad]]u. Táto kategória „ľadových“ telies tiež zahŕňa neplanetárne telesá, ako napríklad ľadové mesiace vonkajších planét našej slnečnej sústavy (napr. [[Triton (mesiac)\|Triton]]). == Obiehajúce telesá == Riadok 86: * Gravitačná sila, ktorou pôsobí Slnko na Mesiac, je väčšia ako tá, ktorou na Mesiac pôsobí Zem (asi 2,2-krát). Druhá skutočnosť nie je v slnečnej sústave jedinečná, ~~avšak~~ale pre tak veľký satelit je neobvyklá. Iné satelity, na ktoré pôsobí Slnko väčšou gravitáciou ako ich materská planéta, sú: * Najvzdialenejší mesiac Jupitera (S/2003 J; 1,5-krát)<!-- presnejší názov toho mesiaca? Podľa http://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne%3AH%C4%BEadanie&search=S%2F2003+J&go=%C3%8Ds%C5%A5+na je mesiacov s označením S/2003 J veľa! --> * Najvzdialenejší mesiac Uránu ([[Ferdinand (mesiac)\|Ferdinand]]; 1,2-krát) Riadok 105: == Historické pozorovania == Päť planét viditeľných voľným okom poznali ľudia už v staroveku. Keďže sa na oblohe pohybovali podľa prvých pozorovaní úplne chaoticky, dostali v gréčtine pomenovanie ''planétés'' - – „pútnici“ alebo "tuláci". Babylončania zanechali stovky hlinených tabuliek so zápiskami o pozorovaní planét v staroveku. Dokázali tiež veľmi presne určiť, za aký čas sa planéty dostanú do rovnakej polohe voči Slnku (čiže ich synodickú obežnú dobu). Hlavným dôvodom pozorovania planét v minulosti bola túžba nájsť súvislosti medzi pohybom nebeských telies a ľudskými osudmi. Planéty sa preto v minulosti pozorovali skôr z [[astrológia\|astrologických]] ako z astronomických dôvodov. [[Súbor:Ptolemaicsystem-small.png\|left\|thumb\|Ptolemaiov geocentrický systém]] Prvé predstavy o reálnom priestorovom usporiadaní planét boli geocentrické. Zem, vtedy ešte nepovažovaná za planétu, mala byť stredom vesmíru a všetky ostatné telesá vrátane planét ju mali obiehať. Podľa [[Aristoteles\|Aristotela]] obiehali vo vzrastajúcej vzdialenosti od Zeme Mesiac, Slnko, Merkúr, Venuša, Mars, Jupiter, Saturn a najvzdialenejšia bola sféra hviezd. Tento jednoduchý systém však nebol schopný vysvetliť všetky pozorované pohyby planét na oblohe. Planéty totiž medzi hviezdami nekonali rovnomerný, ale striedavo zrýchľovali, spomaľovali, či dokonca zdanlivo úplne zastali. Preto museli byť geocentrické predstavy o svete niekoľkokrát upravované do čoraz komplikovanejších podôb, aby zodpovedali pozorovaniam. Najväčšiu reformu v rámci geocentrického systému priniesol [[Klaudios Ptolemaios]], ktorý vytvoril pre planéty zložitý systém pohybu po [[deferent]]och a [[epicyklus\|epicykloch]] a [[ekvant]]och. Planéty v jeho predstavách obiehali po malých kružniciach epicykloch, ktorých myslené stredy zase obiehali okolo Zeme po väčších kružniciach - – deferentoch. Stred deferentu bol umiestnený mimo stredu Zeme. Jeho systém umožňoval pomerne presne vypočítať budúce polohy planét aj napriek tomu, že vychádzal z nesprávneho predpokladu o usporiadaní telies slnečnej sústavy. Hoci už v staroveku sa objavovali prvé [[heliocentrizmus\|heliocentrické]] názory, o víťazstvo heliocentrizmu sa zaslúžil až poľský astronóm [[Mikuláš Kopernik]]. Do stredu svojho vesmíru umiestnil Slnko a okolo neho obiehala Zem a všetky ostatné vtedy známe planéty. Obežné dráhy planét však stále považoval za kruhové. Skutočný tvar dráh a zákony pohybu planét objavil [[Johannes Kepler]] začiatkom [[17. storočie\|17. storočia]]. Jeho tri [[Keplerove zákony\|zákony pohybu planét]] sú (po zanedbaní rušivého vplyvu iných faktorov) platné dodnes. Riadok 124: Výnimku tvoria tri planéty obiehajúce vyhasnutú hviezdu alebo zvyšok [[supernova\|supernovy]] zvaný [[pulzar]], ktorých hmotnosť je porovnateľná so Zemou; a planéta obiehajúca ''[[μ Arae]]'' s hmotnosťou približne 14-krát väčšou ako je hmotnosť Zeme<ref>[http://www.eso.org/outreach/press-rel/pr-2004/pr-22-04_pf.html]</ref>. Boli objavené aj mohutné extrasolárne planéty, ktoré neobiehajú nijakú hviezdu. Podarilo sa pozorovať ich napríklad vo [[hmlovina Orión\|Veľkej hmlovine v Orióne]]. Takýmto telesám sa hovorí [[osamotená planéta\|osamotené planéty]]. Nie je jasné, či sa budú novoobjavené planéty podobať plynným obrom našej slnečnej sústavy alebo či budú úplne iného typu, ktorý v našej slnečnej sústave nie je známy. Obzvlášť niektoré novoobjavené planéty, známe ako [[horúci Jupiter\|horúce Jupitery]], obiehajú v extrémnej blízkosti ich materských hviezd po takmer kružnicových obežných dráhach. Dostávajú preto oveľa viac hviezdnej [[radiácia\|radiácie]] než plynné obry našej slnečnej sústavy. ~~Vyvstáva~~Vzniká tak otázka, či ~~sa jedná~~ide o ten istý typ planét. [[Národná agentúra pre letectvo a vesmír]] Spojených štátov (NASA) má v plnom prúde projekt na vyvinutie umelého satelitu na hľadanie planét pozemského typu (angl. ''[[Terrestrial Planet Finder]]''), ktorý bude schopný nachádzať planéty veľkosti Zeme. Frekvencia výskytu takýchto planét je jednou z premenných v [[Drakeova rovnica\|Drakeovej rovnici]], ktorá odhaduje počet inteligentných, komunikujúcich civilizácií existujúcich v [[Galaxia (Mliečna cesta)\|našej Galaxii]]. Riadok 130: V súčasnosti nastal podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír posun, pretože svetlo z dvoch priamo pozorovaných planét zaznamenal [[Spitzerov vesmírny ďalekohľad]], ktorý skúmal ich infračervené žiarenie. Obe planéty patria k tzv. typu „horúceho Jupitera“ - – čo sú obrie plynné planéty veľkosťou podobné Jupiteru. Na rozdiel od neho obiehajú svoju hviezdu omnoho v menšej vzdialenosti, než Jupiter obieha Slnko. Takéto blízke obežné dráhy znamenajú, že planéty pohlcujú množstvo energie svojej hviezdy a vysielajú späť do vesmíru množstvo infračerveného svetla. Vo viditeľnom svetle by planétu nebolo možné pozorovať, pretože by ju úplne pohltilo svetlo jej blízkej hviezdy. Riadok 168: {{Link FA\|en}} {{Link FA\|vi}} [[af:Planeet]] [[als:Planet]]

Planéta: Rozdiel medzi revíziami