Michal Buzalka: Rozdiel medzi revíziami

Michal Buzalka po absolvovaní [[benediktín]]skeho gymnázia v [[Ostrihom]]e študoval [[teológia|teológiu]] na univerzite vo [[Viedeň|Viedni]]. Tu bol [[14. júl]]a [[1908]] vysvätený za [[kňaz]]a. V roku [[1912]] vo Viedni obhájil doktorát z teológie. V rokoch 1908 - 1912 pôsobil ako kňaz v pastorácii na rôznych miestach: [[Teplá]], [[Banská Štiavnica]], nemocnica sv. Štefana v [[Budapešť|Budapešti]], [[Skýcov]], [[Vajnory]]. V rokoch 1922 - 1924 vykonával funkciu prefekta [[seminár|seminára]] v [[Trnava|Trnave]] a zároveň tu vyučoval morálnu a pastorálnu teológiu. V rokoch 1924 - 1931 bol [[farár]]om v [[Zavar]]e. V roku 1931 bol vymenovaný za [[rektor]]a seminára v Trnave. Po prenesení seminára do [[Bratislava|Bratislavy]] v [[rok]]u [[1936]] sa po zriadení Bohosloveckej fakulty [[Univerzita Komenského|Univerzity Komenského]] stal prvým rektorom jej kňazského seminára a to až do roku [[1940]]. Funkciu rektora seminára zastával opäť v rokoch [[1942]] - [[1950]]. [[15. máj]]a [[1938]] bol v [[Rím]]e vysvätený za pomocného [[biskup]]a Trnavskej apoštolskej administratúry ako titulárny biskup konenský. V rokoch [[1939]] - [[1945]] zastával funkciu predsedu [[Katolícka akcia|Katolíckej akcie]] a Združenia katolíckej mládeže.

 

 

V rámci represálií [[KSČ]] voči [[Rímskokatolícka cirkev|Rímskokatolíckej cirkvi]] na [[Slovensko|Slovensku]] bol Michal Buzalka [[12. júl]]a [[1950]] vzatý do vyšetrovacej väzby, kde bol podrobený fyzickému a psychickému týraniu. [[12. január]]a [[1951]] ho štátny [[súd]] v Bratislave odsúdil na doživotie. V rokoch [[1951]] - [[1956]] bol väznený vo [[Valdice|Valdiciach]], [[Leopoldov]]e, [[Praha|Prahe]]- Ruzyni, [[Žilina|Žiline]], [[Ilava|Ilave]] a v Prahe - Pankráci. Na základe jeho veľmi zlého zdravotného stavu, spôsobeného pobytom vo väzení, mu v roku [[1956]] prerušili výkon trestu. Následne bol internovaný v Domove dôchodcov v [[Děčín]]e a v Charitnom domove v [[Tábor (Česko)|Tábor]]e , kde [[7. december|7. decembra]] [[1961]] zomrel. Jeho telesné ostatky boli v roku [[1964]] prenesené do rodiska vo Svätom Antone.