'''Gejza Horák''' (* [[25. február]] [[1919]], [[Halič]]) je [[jazykovedec]], [[publicista]].
palo hanuska Študoval na beluji
== Životopis ==
Študoval na Učiteľských ústavoch v [[Lučenec|Lučenci]] a v [[Banský Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1935]]-[[1939]]), v [[Bratislava|Bratislave]] na [[Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave|Filozofickej fak. Slov. univerzity]] aprobáciu filozofia a slovenčina ([[1944]]-[[1948]]). Pôsobil ako učiteľ v [[Detva|Detve]], v [[Pohorelá|Pohorelej]], v [[Bratislava|Bratislave]], [[1948]]-[[1984]] vedecký pracovník [[Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra|Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra]] SAV, súčasne [[1954]]-[[1957]] prednášal slov. jazyk na Pedagogických fak. UK s Bratislave i KU, ako aj na Vysokej škole ruského jazyka v Prahe. Slov. jazykovedec a popularizátor slov. jazyka, venuje sa najmä dialektológii, štúdiu spisovného jazyka, jazykovej kultúre a metodike vyučovania slovenčiny. Autor populárno-náučnej knihy, v dennej tlači publikoval okolo tisíc popularizačných článkov a úvah o problematike súčasného spisovného slov. jazyka a jazykovej kultúry. Venoval sa aj odbornej pedagogicky zameranej spisbe, podieľal sa na tvorbe početných učebníc, cvičebníc, konverzačných príručiek a zbierok úloh zo slov. jazyka pre základné i stredné školy, zostavovateľ čítaniek. Popri jazykovedných prácach pôsobil v Jazykovej poradni [[Československý rozhlas|Čs. rozhlasu]].
