Viedenská električka: Rozdiel medzi revíziami

 
== Bratislavská lokálna časť trate ==
V [[Bratislava|Bratislave]] a jej predmestí Petržalke viedla trať najskôr prichádzajúc zo zastávky [[Berg]] (pri krajinskej hranici, po rozpade monarchie zemskej hranici) do stanice [[Kopčany (Bratislava)|Kopčany], Köpcsény], ďalej bola zástavka v stanici [[Engerau]], potom obišla severozápadným smerom staré jadro Petržalky jazdiac smerom k viedensko-bratislavskej hlavnej ceste, ktorou potom išla cez ''AuPark'' ([[maďarčina|maď.]] ''Liget'', dnes [[Sad Janka Kráľa]]) paralelne s Dunajom až k Mostu Františka Jozefa (dnes [[Starý most]]) ponad Dunaj. Na bratislavskej strane potom viedla trať po zabočení z mosta na nábrežnú promenádu (vtedy ''Justi-Ufer'', dnes [[Vajanského nábrežie]]) a prišla až po ''Korunovačné námestie/Námestie Korunovačného pahorku'' (vtedy ''Koronazási domb tér/KronungshüblplatzKrönungshüblplatz'') (dnes [[Námestie Ľudovíta Štúra]]). Aby nebola narušená dôstojnosť námestia so súsoším Márie Terézie samotná konečná stanica sa presunula o pár metrov skôr, kde podľa plánov vznikla aj konečná stanica so staničnou budovou (ktorá sa nachádzala v dnešnom parčíku, zhruba v miestach, kde je pamätník bulharským partizánom). Okrem stanice tu bolo aj koľajisko, tak aby na koľajách mohlo stáť niekoľko rusňov, vagónov alebo električkových vozňov vedľa seba. Zo stanice trať ďalej pokračovala na sever cez ''Kit-Straße'' (dnes [[Mostová]] ulica) ku ''Kossuthovmu námestiu'' (predtým ''Radetzkeho námestie'', dnes [[Hviezdoslavovo námestie]]), popri (starom) Slovenskom národnom divadle, ďalej pozdĺž ulíc ''Rosengasse'' (dnes [[Jesenského]] ulica), po vtedajšej ulici ''Gabora Barossa'' (dnes [[Štúrova]] ulica) ''Gabor-Straße'' cez dnešné [[Šafárikovo námestie]], kde sa okruh uzavrel.
 
== Medzimestská časť trate ==
19

úprav