Galba: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:017 Galba.jpg|thumb|right|Busta cisára, Museé du Louvre]]

 

Po smrti posledného cisára julsko-klaudiovskej dynastie [[Nero|Neróna]], ktorý nezanechal dediča, vyhlásili vojská v Hispánii za cisára Servia Sulpica Galbu. Senát potvrdil jeho vyhlásenie, a tým sa stal prvým rímskym cisárom zvoleným legionármi. Galba pochádzal zo starého rímskeho rodu, a kým sa stal cisárom, mal za sebou úspešnú politickú kariéru, ako miestodržiteľ v Hornej [[Germánia|Germánii]], kde v roku [[39]] viedol boje proti germánskym Chattom o strategicky významnú oblasť medzi riekami [[Rýn]] a [[Mohan]] pre Rimanov s víťazným koncom. V rokoch 45 – 46 bol miestodržiteľom v provincii [[Africa]], ktorú znepokojovali nájazdy kočovníkov. Galbova tvrdá ruka aj tu zaistila poriadok, ale ako rímsky cisár nevládol dlho, keďže prevzal prázdnu štátnu pokladňu, nemohol splniť čo sľúbil vojakom, a to sa mu stalo osudným. 2.januára 69 vyhlásili rímske légie v Germánii za cisára svojho veliteľa Aula Vitellia, ktorý bol tiež známym Nerovým odporcom. O niekoľko dní (15.1.69) bol cisár Galba zavraždený na [[Forum Romanum|Fóre]]. Zosnovateľom sprisahania bol miestodržiteľ [[Luzitánia|Luzitánie]] [[Otho]], jeho neskorší nástupca na tróne.