Nukleová kyselina: Rozdiel medzi revíziami

rozšírenie
(opravy, doplnenie)
(rozšírenie)
 
== Štruktúra ==
Primárnu štruktúru určuje presný sled jednotlivých nukleotidov. Sekundárna štruktúra má zvyčajne tvar dvojitej pravotočivej závitnice, ktorú tvoria dva proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce. Terciárna štruktúra označuje rôzne formy nadzávitnicového vinutia.
 
Nukleové kyseliny sa môžu vyskytovať ako jednoreťzcové a dvojreťazcové formy. Dvojreťazcová forma je zložená z dvoch opačne orientovaných reťazcov, ktoré sú držané pohromade [[vodíková väzba|vodíkovými väzbami]] medzi potistojacimi nukleotidmi. Táto štruktúra je najstabilnejšia vtedy, ak sú všetky nukleotidy navzájom [[komplementarita|komplementárne]]. Dvojvlákno so 100 % komplementaritou nukleotidov sa nazýva homoduplex. Ak sa správne nepárujú všetky nukleotidy, dvojvlákno sa nazýva heteroduplex. U DNA je v bunkách častejší výskyt dvojreťazcovej formy, u RNA jednoreťazcovej formy. Dvojreťazcová forma DNA je stabilnejšia ako dvojreťazcová forma RNA, navyše, dlhé úseky dvojreťazcovej RNA sú pre bunku neprijateľné z hľadiska funkcie. Je možné vytvoriť aj dvojreťazcovú formu, ktorej jedno vlákno je tvorené DNA a druhé RNA, takáto hybridná forma je však tiež nestabilná.
 
Sekundárna štruktúra má zvyčajne tvar dvojitej pravotočivej závitnice, ktorú tvoria dva proti sebe prebiehajúce polynukleotidové reťazce. Terciárna štruktúra označuje rôzne formy nadzávitnicového vinutia.
 
== Výskyt ==
 
RNA sa u eukaryotických buniek vyskytuje v jadre, [[jadierko|jadierku]], a v cytoplazme. Často vytvára [[nukleoproteín]]ové komplexy. Neprerušovaná [[plazmatická membrána]] nedovolí nukleovým kyselinám uniknúť z buniek. Ak sa napriek tomu z bunky dostanú, napríklad pri ich [[nekróza|nekróze]], ich životnosť, zvlášť u RNA nie je dlhá. Nukleové kyseliny sa mimo buniek stabilne vyskytujú napríklad v [[kapsid]]e [[vírus]]u.
 
== Vznik ==
V bunkách vznikajú nukleové kyseliny [[polymerizácia|polymerizáciou]] svojich voľných monomérov. Tento proces katalyzujú enzýmy nazývané [[polymeráza|polymerázy]]. DNA je vytváraná [[DNA-polymeráza]]mi a RNA [[RNA-polymeráza]]mi. Obe skupiny polymeráz ale vytvárajú vždy iba jeden reťazec ribonukleovej kyseliny a to tak, že na princípe komplementarity pridávajú nukleotidy na už existujúce vlákno, matricu. Matricou je väčšinou v prípade syntézy DNA aj RNA jedno vlákno DNA. Oveľa zriedkavejšie sú prípady, kedy je matricou pre syntézu DNA alebo RNA vlákno RNA. Keďže DNA sa vyskytuje prevažne v dvojreťazcovej forme, tieto dva reťazce musia byť pred syntézou novej nukleovej kyseliny od seba aspoň na krátkom úseku oddelené a to buď činnosťou samotnej polymerázy (v prípade RNA-polymerázy) alebo enzýmom zvaným [[helikáza]].
 
Syntéza nového vlákna DNA podľa matrice DNA sa nazýva [[replikácia DNA|replikácia]]. Syntéza nového vlákna RNA podľa matrice DNA sa nazýva [[transkripcia (genetika)|transkripcia]].
 
== Enzýmy meniace primárnu štruktúru nukleových kyselín ==
[[ligáza|Ligázy]] sú enzýmy, ktoré sú schopné spojiť kompatibilné konce nukleových kyselín.
 
{{Biologický výhonok}}
{{Nukleové kyseliny}}
{{Proteosyntéza}}
12 084

úprav