Albert Einstein: Rozdiel medzi revíziami

d
Verzia používateľa 194.160.142.4 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od WikitanvirBot
d (Verzia používateľa 194.160.142.4 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od WikitanvirBot)
V roku [[1900]] získal učiteľský diplom a po piatich rokoch bez štátneho občianstva získal v roku [[1901]] švajčiarske občianstvo, ktoré si ponechal až do smrti. V tej dobe diskutoval Einstein svoje vedecké záujmy so skupinou blízkych priateľov, vrátane Milevy. S Milevou mal nemanželskú dcéru [[Lieserl Einstein|Lieserl]], narodenú v januári [[1902]] v Srbsku, kde bola aj adoptovaná. Jej osud nie je známy a nie je vylúčené, že zomrela na [[záškrt]], nakoľko v Srbsku bola v tom čase epidémia záškrtu.
 
== Práca a doktorát ==
nič
Po absolvovaní štúdia mal Einstein problémy s nájdením učiteľského miesta. Jeho žiadosti na miesto asistenta na Polytechnike ale aj na iných univerzitách boli neúspešné. Pracoval ako domáci učiteľ vo [[Winterthur]]e, [[Schaffhausen]]e a nakoniec v [[Bern (mesto)|Berne]]. Na odporučenie sa Einsteinovi nakoniec [[16. jún]]a [[1902]] podarilo získať stále miesto: Ako expert 3. triedy na [[patentový úrad|patentovom úrade]] v Berne.
 
Roku [[1903]] si vzal svoju dlhoročnú partnerku [[Mileva Marićová|Milevu Marićovú]], ([[Srbsko|srbskú]] matematičku a priateľku [[Nikola Tesla|Nikolu Teslu]], ktorá s ním študovala v Zürichu), lebo bola ''„rovnako silná a nezávislá“'' ako Einstein. Mali spolu nemanželskú dcéru a dvoch synov. Podľa niektorých názorov je údajne spoluautorkou ''Špeciálnej teórie relativity''.
 
Vo svojich prvých prácach vytvoril základy modernej štatistickej fyziky. Roku [[1905]] dostal na Zürišskej Univerzite doktorát z fyziky za dizertáciu na tému ''Eine neue Bestimmung der Moleküldimensionen'' (Nové určenie molekulárnych dimenzií). V tom istom roku vydal 4 z jeho najdôležitejších prác, čím formuloval [[kvantová teória|kvantovú teóriu]] svetla, vysvetlil [[fotoelektrický efekt]], [[Brownov pohyb]] a mnohých ďalších fyzikálnych zákonov (Einstein pôvodne ani nevedel, že bol Brownov pohyb pozorovaný, ale myšlienkovou úvahou odvodil, že by mal existovať). Einstein predovšetkým významne prispel k vzniku kvantovej teórie (zaviedol predstavu kvánt svetla ([[fotón]]ov), neskôr kvantové predstavy rozšíril na ďalšie fyzikálne procesy) a uverejnil aj svoju prevratnú [[Špeciálna teória relativity|Špeciálnu teóriu relativity]], z ktorej vyplýva vzťah medzi hmotnosťou a energiou (E = m c²).
 
V roku [[1908]] habilitoval na Bernskej Univerzite. V roku 1909 sa stal mimoriadnym profesorom teoretickej fyziky na Zürišskej univerzite, v rokoch [[1911]]–[[1912]] pôsobil ako riadny profesor na nemeckej Pražskej univerzite. V roku 1912 sa vrátil do Zürichu, kde robil výskum a učil na Veľkovojvodskej vysokej škole technickej. V roku [[1914]] ho „získali“ do Berlína do [[Pruská akadémia vied|Pruskej akadémie vied]], kde sa stal riaditeľom Ústavu cisára Viliama (Kaiser-Wilhelm-Institut), ktorý bol predchodcom známych Max Planckových inštitútov. Bol tiež profesorom na Berlínskej univerzite.
 
Jeho rodina sa po čase odsťahovala bez Einsteina z Berlína späť do Zürichu a Einstein si roku [[1919]] vzal za ženu svoju sesternicu Elsu Löwenthalovú, ktorá sa o často chorého Einsteina v rokoch [[1917]]–[[1920]] starala. Mali spolu dve dcéry. V tomto období Einstein spoznal aj Maxa Wertheimera, zakladateľa gestaltizmu (gestalt teórie). Komunikovali až do Wertheimovej smrti a Einstein sa začal vyjadrovať aj k politickým otázkam.
 
V roku [[1916]] uverejnil svoju (opäť prevratnú) [[Všeobecná teória relativity|Všeobecnú teóriu relativity]], ktorá sa stala jednotnou teóriou [[priestor]]u, [[čas]]u a [[gravitácia|gravitácie]]. V roku [[1919]] bol počas [[Zatmenie Slnka|zatmenia Slnka]] pozorovaním potvrdený Einsteinom predpovedaný odklon svetla v gravitačnom poli Slnka, čo z Einsteina urobilo [[Celebrita|celebritu]] (Anglická kráľovská akadémia: ''„Tento výsledok je jedným z najväčších výdobytkov ľudského myslenia.“''). V roku [[1921]] dostal [[Nobelova cena za fyziku|Nobelovu cenu]] za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho fyzikálne objavy. V roku [[1922]] s manželkou navštívili [[Japonsko]], [[Singapur]] a [[Čína (civilizácia)|Čínu]].
 
Potom prednášal po celom svete, dostal čestné doktoráty najpoprednejších svetových univerzít (vrátane Princetoneskej) a stal sa členom mnohých Akadémií vied.
 
Na protest proti nacizmu a proti rasovému prenasledovaniu v Nemecku sa vzdal oboch svojich miest v Berlíne, vystúpil z Pruskej akadémie vied a roku [[1933]] emigroval do [[Spojené štáty|USA]] – do Princetonu, kde žil až do smrti. Do Nemecka nemienil nikdy viac vstúpiť.
 
Roku [[1936]] mu zomrela žena Elsa. Od roku [[1939]] bývala uňho až do svojej smrti ([[1951]]) sestra Mária, ktorej manželovi nedovolili vstup do USA. Roku [[1940]] získal Einstein aj americké občianstvo, pričom mu švajčiarske občianstvo zostalo.
 
Už krátko pred [[Druhá svetová vojna|druhou svetovou vojnou]] Einstein napísal americkému prezidentovi [[Franklin D. Roosevelt|Franklinovi D. Rooseveltovi]] v liste (známy ako [[Einsteinov-Szilárdov list]]), že Nemecko pravdepodobne vyvíja a vlastní „bombu nového typu“ a varoval, že USA musia zintenzívniť výskum v tejto oblasti. Nato začali aj USA vyvíjať (bez Einsteinovej účasti) atómovú bombu (výbor pre výskum využitia [[urán (prvok)|uránu]], neskôr [[Projekt Manhattan]]) a vďaka tejto Einsteinovej iniciatíve sa im to nakoniec podarilo. Neskôr Einstein (spolu s [[Albert Schweitzer|Albertom Schweitzerom]] a [[Bertrand Russell|Bertrandom Russellom]]) bojoval proti zneužívaniu atómovej energie na vojnové účely a bol za zákaz atómových zbraní.
 
Svoje posledné roky strávil Einstein s knihovníčkou Johannou Fantovou, ktorej denník nájdený v roku [[2004]] podáva informácie o Einsteinových posledných rokoch. Údajne sa prirovnával k ''„autu, ktoré je plné mechanických problémov“''. Eisteinov syn trpel [[Schizofrénia|schizofréniou]].
 
Einstein zomrel v roku [[1955]] v Princetone.
 
== Názory ==