Verzia z 07:13, 5. máj 2011 upraviť Wizzard (diskusia \| príspevky) Správcovia 113 854 editací Bez shrnutí editace ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 19:00, 12. december 2011 upraviť vrátiť 81.92.247.100 (diskusia) všetko Ďalšia úprava →
Riadok 11: Za počiatky funkcionalizmu, alebo aspoň myšlienok k nemu smerujúcich, môžeme považovať návštevu [[Chicago\|Chicaga]] rakúskym architektom [[Adolf Loos\|Adolfom Loosom]], kde pochopil, kam smeruje vývoj architektúry a publikovanie jeho eseje ''Ornament je zločin'' v roku [[1908]]. V tejto [[esej]]i Loos odmieta ozdoby a ornamenty, ktoré považuje za prežitok, nevkus a zločin. Požaduje obnaženie krásy čistej funkčnej konštrukcie. Jeho stavba Steinerova vila vo Viedni z roku [[1910]] je kľúčovým dielom budúceho funkcionalizmu a stavebného puritánstva. Loos ich presadzoval aj v Slobodnej škole architektúry, ktorú založil vo Viedni. emesla s umením, s tzv. ''Gesamtkunstwerk''. To znamená, že jeho žiaci nenavrhovali iba budovy, navrhovali aj kreslá, svietidlá, žehličky. Vrcholom ich snaženia bolo ''[[Totálne divadlo]]''. Najskôr to bol triadický [[balet]] – pme Ďalšie počiatky funkcionalizmu môžeme vidieť v založení prvej umeleckej priemyselnej školy [[Bauhaus]] v roku [[1919]] vo [[Weimar]]e. Založil ju avantgardný architekt [[Walter Gropius]] a do svojej umeleckej školy dokázal priviesť najväčšie umelecké osobnosti tých čias ako boli [[Wassily Kandinsjkij]], [[Paul Klee]], [[Oskar Schlemmer]], [[László Moholy-Nagy]] a iný. Gropius videl budúcnosť umenia v spojení remesla s umením, s tzv. ''Gesamtkunstwerk''. To znamená, že jeho žiaci nenavrhovali iba budovy, navrhovali aj kreslá, svietidlá, žehličky. Vrcholom ich snaženia bolo ''[[Totálne divadlo]]''. Najskôr to bol triadický [[balet]] – pohyb herca v abstraktom kubickom prostredí, experimenty pokračovali v mechanicko balete – s pohybom mechanických konštrukcií v mechanickej scéne s [[koľajnica]]mi, [[točňa]]mi a povestnými mechanickými bábkami s vysoko abstrahovaným telom. Najďalej zašli kinetické a svetelné partitúry Moholy-Nagya. Nazval ich excentrická mechanika, v ktorej do totálneho divadla vstupuje pohyb, zvuk, svetlá a farebné reflektory, filmové projekcie, vônevidie a pachy. Spoločným estetickým kritériom je krása funkčnej konštrukcie – najjednoduchšie kovové trubky a moderné materiály v službách ergonomiky, či biomechaniky človeka v prostredí predmetov a strojov, to je predloha funkcionalizmu. * eť v založení prvej umeleckej priemyselnej školy [[Bauhaus]] v kubickom prostredí, experimenty pokračovali v mechanicko balete – s pohybom mechanických koroku [[1919]] vo [[Weimar]]e. Založil ju avantgardný architekt [[Walter Gropius]] a do svojej umeleckej školy dokázal priviesť najväčšie umelecké osobnosti tých čias ako boli [[Wassily Kandinsjkij]], [[Paul Klee]], [[Oskar Schlemmer]], [[László Moholy-Nagy]] a iný. Gropius videl budúcnosť umenia v spojení rchanika, v ktorej do totálneho divadla vstupuje pohyb, zvuk, svetlá a farebné reflektory, filmové projekcie, vôn * Položka zoznamu s odrážkami Od roku [[1922]] sa rožšíril do Belgicka, Holandska, Nemecka, ČSR a Švajčiarska. Hlavnými centrami sa stali [[Nemecko]], [[Holandsko]] a [[Česko-Slovensko]]. Vo Francúzsku pôsobil len [[Le Corbusier]] a jeho spolupracovníci. V Rusku sa rozvíjal v osobitej forme ako [[konštruktivizmus (architektúra)\|konštruktivizmus]]. Roku [[1927]] sa konala v nemeckom meste [[Weissenhof]] výstava moderného bývania, následne vzniká združenie architektov [[CIAM]] ([[1928]]), čoho dôsledkom je dalšie rozšírenie funkcionalizmu.▼ * Položka zoznamu s odrážkami * Položka zoznamu s odrážkami * Položka zoznamu s odrážkami<nowiki><big>Sem vložte neformátovaný text</big><small><sup>Malý text</sup><sub> <gallery> Dolný index </gallery> </sub></small></nowiki> ▲Od roku [[1922]] sa rožšíril do Belgicka, Holandska, ~~Nemecka~~Nemecohyb herca v abstraktom nštrukcií v mechanickej scéne s [[koľajnica]]mi, [[točňa]]mi a povestnými mechanickými bábkami s vysoko abstrahovaným telom. Najďalej zašli kinetické a svetelné partitúry Moholy-Nagya. Nazval ich excentrická ka, ČSR a Švajčiarska. Hlavnými centrami sa stali [[Nemecko]], [[Holandsko]] a [[Česko-Slovensko]]. Vo Francúzsku pôsobil len [[Le Corbusier]] a jeho spolupracovníci. V Rusku sa rozvíjal v osobitej forme ako [[konštruktivizmus (architektúra)\|konštruktivizmus]]. Roku [[1927]] sa konala v nemeckom meste [[Weissenhof]] výstava moderného bývania, následne vzniká združenie architektov [[CIAM]] ([[1928]]), čoho dôsledkom je dalšie rozšírenie funkcionalizmu. V 30. rokoch sa ďalej rozvíjal, avšak pravidlá a princípy funkcionalizmu sa zmiernili. [[Architektúra]] dostávala pestrejšiu podobu a dôraz sa kládol aj na psychickú stránku. Rozšírili sa doskové výškové domy. Uplatňovala sa [[typizácia]] stavebných prvkov a postupov – panelové montované stavby a skeletové montované stavby. Počas 30. rokov sa takmer vo všetkých štátoch začal prejavovať [[historizmus]]. V Nemecku, ZSSR a Japonsku sa prejavili historizujúce vplyvy naplno, čoho výsledkom bol odchod funkcionalistických architektov do USA.

Funkcionalizmus (architektúra): Rozdiel medzi revíziami