Challenger (raketoplán): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Eryn Blaireová (diskusia | príspevky)
Revízia 3651062 používateľa 87.197.70.25 (diskusia) bola vrátená
Andrej-airliner (diskusia | príspevky)
obrázky
Riadok 1:
{{Raketoplány}}
 
[[Súbor:Space Shuttle Challenger 2(04-04-1983).jpg|leftJPEG|thumb|right|Raketoplán Challenger napočas rampeštartu]]
[[Súbor:SpaceshuttleView Challengerfrom Manned Maneuvering Unit.jpgJPEG|thumb|right|Raketoplán Challenger počasna obežnej dráhe (misia štartu[[STS-41-B]])]]
[[Súbor:Space Shuttle Challenger lands for the first time, completing STS-6. .jpg|thumb|right|Raketoplán Challenger pristáva na [[Edwards Air Force Base|leteckej základni Edwards]] v [[Kalifornia|Kalifornii]]]]
 
'''Challenger (OV-099)''' bol druhý najstarší [[Spojené štáty americké|americký]] [[Space Shuttle|raketoplán]]. Svoj prvý let absolvoval [[4. apríl|4. 4.]] [[1983]] a absolvoval celkove 10 misií. Pri lete STS-6 sa uskutočnila prvá „vychádzka“ v [[skafander|skafandri]] do [[vesmír]]u z raketoplánu. V roku 1985 pri misii [[STS-61A61-A]] v raketopláne jedinýkrát letela osemčlenná posádka - spravidla býva maximálny počet osôb na palube raketoplánu 7.
 
Challenger sa však smutne preslávil svojou poslednou misiou [[STS-51L51-L]], ktorá sa začala aj skončila [[28. január]]a [[1986]]. V dôsledku silných mrazov tesniace prúžky na motore [[Space Shuttle Solid Rocket Booster|SRB]] netesnili dostatočne, a krátko po štarte cez tento otvor začali unikať spaliny. Tieto spaliny postupne prepálili spoj medzi SRB a [[Space Shuttle External Tank|hlavnou palivovou nádržou ET]]. Motor SRB visiaci voľne na hornom spoji narazil špicou do hlavnej palivovej nádrže a rozrazil ju. Z nádrže začal vytekať [[vodík]] a [[kyslík]], ktorý sa okamžite vznietil. 73 sekúnd po štarte raketoplán explodoval. Zahynulo všetkých sedem [[astronaut]]ov na palube.
 
Challenger bol pôvodne skonštruovaný len ako testovací stroj, čomu zodpovedá aj jeho označenie STA-099, ale [[NASA]] ho prestavala na plnohodnotný raketoplán. Pôvodný zámer bol prestavať testovací raketoplán [[Enterprise (raketoplán)|Enterprise]], ale vyšlo najavo, že prestavba Challengeru bude lacnejšia. Oproti Columbii bola konštrukcia trupu Challengera odľahčená zjednodušením motorového ložiska a použitím ľahšieho materiálu na poklopy podvozkových šácht. [[Titán]]ové nosníky nádrží na [[kyslík]] a [[vodík]] pre [[palivový článok|palivové články]] boli nahradené [[laminát]]ovými rúrkami. Tepelnú ochranu ma moduloch motorov OMS tvorila namiesto kremenných dlaždíc použitých pri Columbii [[plsť|plstená]] izolácia. Na pilotnej palube sa nenachádzali [[katapult]]ovacie kreslá s ťažkými vodiacimi koľajnicami. Hmotnosť trupu Challengera bola po všetkých týchto úpravách o 1128 kg menšia ako hmotnosť Columbie.
Řádek 12 ⟶ 13:
Raketoplán bol pomenovaný podľa britskej lode ''[[HMS Challenger (1858)|Challenger]]'', ktorá bola v rokoch 1873-76 použitá pri prvej významnej oceánografickej expedícii [http://www-pao.ksc.nasa.gov/shuttle/resources/orbiters/Challenger.html].
 
[[Súbor:Challenger Memorial.jpg|thumb|pamiatkaPamiatka Challengera]]
 
 
== Zoznam misií ==
Riadok 35:
|-
| [[3. február]] [[1984]]
| [[STS-41B41-B]]
| Vypustenie komunikačných družíc [[Westar]]-6 a Palapa B-2, výstup do otvoreného priestoru a odskúšanie kozmického kresla MMU
|-
| [[6. apríl]] [[1984]]
| [[STS-41C41-C]]
| Vypustenie družice LDEF, zachytenie, oprava a opätovné vypustenie družice SMM
|-
| [[5. október]] [[1984]]
| [[STS-41G41-G]]
| Vypustenie družice ERBS
|-
Riadok 55:
|-
| [[30. október]] [[1985]]
| [[STS-61A61-A]]
| Let vedeckého laboratória Spacelab-D1, osemčlenná posádka
|-
| [[28. január]] [[1986]]
| [[STS-51L51-L]]
| Pokus o vypustenie komunikačnej [[umelá družica|družice]] TDRS-2, raketoplán bol ale 73 sekúnd po štarte zničený. Zahynula celá sedemčlenná posádka
|}