Tribún ľudu: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 18 bajtov ,  pred 10 rokmi
pravopis, wikilinky
d (odkaz fix.)
(pravopis, wikilinky)
'''Tribún ľudu''' bol plebejský úradník v starovekom [[Rím]]e, ktorý chránil záujmy [[plebejec|plebejcov]].
 
Po vzniku rímskej republiky v roku [[509 pred Kr.]] ovládali politický život v Ríme predovšetkým [[patriciuspatricij (staroveký Rím)|patricioviapatricijovia]]. Široké ľudové vrstvy (plebejci) nemali prístup k politickým orgánom. V roku [[494 pred Kr.]] sa plebejci, ktorí predstavovali väčšinu v rímskom štáte a tvorili hlavnú silu v rímskom vojsku, vysťahovali na Svätú horu a odmietali bojovať, pokiaľ im patriciovia nepovolili zriadiť si samostatný úrad tribúnov ľudu. Tento úrad mohli zastávať len občania z plebejských rodín. Tribúnov ľudu volili na [[plebejský snem|plebejskom sneme]] (contio plebis). Údaje o počtoch tribúnov sa líšia (volili ich dvoch, piatich alebo desiatich).
 
Tribúni ľudu chránili záujmy plebejcov voči patricijským úradníkom, preto mali právo veta (z lat. ''veto'' = zakazujem). Mohli zrušiť alebo zastaviť rozhodnutie ktoréhokoľvek rímskeho úradníka alebo inej inštitúcie (napr. aj voľby, uznesenia iných snemov), pokiaľ poškodzovali alebo ohrozovali záujmy plebejcov. Dom tribúna ľudu mal právo [[azyl]]u, takže ktokoľvek sa mohol uchýliť do jeho domu a nemohol byť trestne stíhaný. Preto musel byť dom plebejských tribúnov otvorený 24 hodín denne. Plebejskí tribúni sa nesmeli vzdialiť z Ríma na viac ako 24 hodín. Tribúni ľudu boli osobne nedotknuteľní (lat. ''sacrosancti''), takže ktokoľvek zabil tribúna ľudu, musel byť potretsaný smrťou (prepadol pomste podsvetných bohov).
Anonymný používateľ