Fanariot

Fanarioti (grécky: Φαναριώτες, rumunsky: Fanarioţi, bulharsky:Фaнариоти) predstavovali vplyvnú grécku diasporu, vrátane helénizovaných Rumunov a Albáncov. Ich centrom sa stala vtedajšia prominentné konštantínopolská štvrť Fanar (slovensky: maják), kde mal svoje sídlo tiež ekumenický patriarcha.

Fanarioti sa už od 17. storočia postupne presadzovali v štátnej správe Osmanskej ríše, najviac vo Valašsku a Moldavsku, kde zastávali významné úrady. Väčšina z nich stála v opozícii voči gréckemu povstaniu, ktoré prepuklo v 20. rokoch 19. storočia. Dôvodom tohto postoja bol strach zo zhoršenia postavenia gréckeho živlu v rámci Osmanskej ríše. Aj cez to sa hlavne mladší členovia Fanariotov naopak k tomuto povstaniu aktívne pripojili a v rámci tajného spolku Filiki Eteria sa zúčastnili aj jeho prípravy (napr. Alexandros a Demetrius Ypsilanti).

Priezviská hlavných fanariotských rodov

• Argyropoulos
• Callimach (Călmaşu), pôvodne bojarský rod z Moldavska
• Cantacuzino
• Caradjas (Caragea)
• Ghikas (Ghica, Ghyka či Ghika)
• Manos
• Mavrocordatos (Mavrocordat)
• Mavrogenes (Mavrogheni)
• Mourousis (Moruzi)
• Musurus
• Racovitza (Racoviţă), valašský šľachtický rod
• Rosettis (Ruset či Russeti)
• Soutzos (Suţu či Sutzu)
• Ypsilantis (Ipsilanti)
• Vacarescu

Odkazy

Literatúra

ŽALOUDEK, Karel. Encyklopedie politiky. Praha: Libri. ISBN 80-85983-75-3.

Súvisiace články

• Dejiny Grécka

Externé odkazy

• Profil fanariota Alexandrose Ypsilanty.

Iné projekty

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Fanarioti na českej Wikipédii.