Veľryba južná: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Southern right whale6Southern_right_whale.jpg|thumbnáhľad|Veľryba južná]]

'''Veľryba južná''' (''Eubalaena australis'', syn. ''Balaena antarctica'', ''Balaena antipodarum'') je [[Veľryby (rad)|veľryba]] dorastajúca do dĺžky 15 metrov, váži približne 40 [[tona|ton]]. Nemá chrbtovú plutvu. Samec dosahuje dĺžku 13-15m a samica až 16m, pričom mláďa má pri narodení dĺžku 3-5m od úst ku chvostu. Na hlave sa im tvoria tukové výrastky podobné mozoľom. Tieto mozole sú u každej veľryby špecifické a jedinečné, pretože počas ich života sa nemenia. Podľa nich sa dajú jedince od seba odlíšiť, a tak slúžia podobne ako odtlačky prstov u človeka na ich identifikáciu. Vo vnútri úst majú na hornej čeľusti 260 skostnatených fúzov, ktoré nazývame [[veľrybie_kosticeveľrybie kostice|kostice]]. Kostice sú cca 2.5m dlhých, cez ktoré filtrujú potravu. Krill je ich hlavnou potravou. Hlava veľryby južnej je porastená [[parazit]]ujúcimi [[kôrovce|kôrovcami]] podľa ktorých sú vedci schopní určiť ich vek.

Veľryby južné žijú medzi 20 a 60 stupňom zemepisnej šírky. Napriek svojmu menu sú dva druhy: severné a južné, ktoré sa navzájom nemiešajú, pretože neprekračujú rovníkové oblasti. Nachádzajú sa v Severnom Atlantiku, Severnom Pacifiku, na juhu [[Indický oceán|Indického oceána]], v južnom Atlantiku a aj v časti južného Pacifiku. V dôsledku lovu bola ich populácia zredukovaná až o 90% oproti stavom na začiatku [[19. storočie|19. storočia]]. V súčasnosti žije len asi 80008 000 kusovjedincov. Lov silneveľrýb veľmi ovplyvňuje ich populáciu, pretože ide o pomaly plávajúcu rybu, ktorej telo ostáva na hladine dokonca aj po smrti. Preto ich v minulosti s obľubou lovili. Telo dospelého jedinca obsahuje až 72007 200 litrov oleja. Tieto veľryby majú mláďa len raz za 3 roky, a aj preto sú chránené zákonom a od roku [[1984]] patrí medzi ohrozené druhy.

[[Súbor:Southern_right_whaleSouthern right whale6.jpg|thumbnáhľad]]

== ZdrojeZdroj ==

* {{Preklad|es|Eubalaena australis|44827909|cs|Velryba jižní|5102903}}