Verzia z 21:52, 25. november 2011 upraviť GrouchoBot (diskusia \| príspevky) 14 025 editací d r2.6.4) (robot Pridal: kk:Антизат ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 03:33, 25. december 2011 upraviť vrátiť Bronto (diskusia \| príspevky) 131 809 editací →‎Vznik a výskyt Ďalšia úprava →
Riadok 6: == Vznik a výskyt == Antičastice vznikajú v prírode bežne materializáciou z [[kozmické žiarenie\|kozmického žiarenia]]. Majú však spravidla krátku životnosť, lebo rýchle anihilujú s okolitou hmotou vesmíru. ~~'''~~Hviezdy, galaxie, ani iné objekty tvorené antihmotou neboli pozorované.~~'''~~ Anihilácia hmoty s antihmotou sa považuje za jednu z možných príčin vzniku [[záblesk gama žiarenia\|zábleskov gama žiarenia]] (GRB). V počiatočných štádiách [[Veľký tresk\|Veľkého tresku]] vznikali veľké množstvá hmoty a antihmoty. Všetka vzniknutá antihmota však anihilovala s väčšou časťou hmoty. Vedci dodnes nevedia presne vysvetliť, prečo nastala nesymetria vo vzniknutých množstvách hmoty a antihmoty a prečo prevážila hmota. Vďaka tejto nesymetrii sa vo vesmíre nachádza hmota. Detekcia antihmoty je ťažká, nakoľko sa na prvý pohľad v ničom neodlišuje od koinohmoty. Je možné pozorovať ju len v prípade, že anihiluje s okolitou hmotou a to na základe anihilačných gama čiar (0,5 [[Elektrónvolt\|MeV]] pri anihilácii elektrónu a pozitrónu, 938 MeV pri anihilácii protónu a antiprotónu). Teoreticky je možné identifikovať aj neanihilujúcu antihmotu na základe [[elektromagnetické spektrum\|spektra]] jej žiarenia, to však zatiaľ zostáva nad našimi pozorovacími možnosťami. Antihmotu možno vyrobiť aj umelo v [[Urýchľovač častíc\|urýchľovačoch častíc]], ide však o energeticky veľmi náročný proces. V urýchľovači [[CERN]] v [[Ženeva\|Ženeve]] a vo [[Fermiho laboratórium\|Fermiho laboratóriu]] v [[Chicago\|Chicagu]] sa podarilo z antičastíc vytvoriť atómy antivodíka. V ich jadrách sú záporné antiprotóny, ktoré obiehajú kladné pozitróny. == Význam ==

Antihmota: Rozdiel medzi revíziami