'''Archaea''', (-lat.) alebo staršie '''Archaeobacteriaarch(a)ebaktérie''' alebo(lat. '''archebaktérie'Archaeobacteria'') sú rozsiahla a veľmi stará skupina [[organizmus|organizmov]]. Ich telo tvorí jediná [[bunka]], ktorá má štruktúrou a organizáciou blízko k [[prokaryotická bunka|prokaryotickým bunkám]]. Archaea sú charakteristické tým, že žijú v extrémnych prírodných podmienkach.
== Charakteristika ==
Telo archaeobaktérieArchaea tvorí jediná bunka prokaryotického typu, ktorá má rôzne zloženie. Väčšinou mávajú [[bunková stena|bunkovú stenu]], ktorá ale na rozdiel od baktérií nikdy neobsahuje [[peptidoglykán]]. Ich bunkové steny sú zložené z [[polysacharid]]ov a [[proteín]]ov. Ich bunkové steny obsahujú tiež tzv. [[pseudopeptidoglykán]], čo je látka podobná peptidoglykánu. Rozdiel je v tom, že pseudopeptidoglykán obsahuje [[kyselina|kyselinu]] [[N-acetyltalozaminurónová|N-acetyltalozaminurónovú]], zatiaľčo peptidogylkán obsahuje namiesto nej kyselinu [[N-acetylmuramová|N-acetylmuramovú]] a zvyšky [[D-aminokyselina|D-aminokyselín]].
Pod bunkovou stenou sa nachádza [[cytoplazmatická membrána]], ktorá obsahuje membránové [[lipid]]y zložené z rozvetvených reťazcov estericky viazaných na [[glycerol]]. Štartujúca [[aminokyselina]] v [[proteosyntéza|proteosyntéze]] je metionín (baktérie majú formylmetionín). Ďalšie odlišné znaky oproti baktériám sú necitlivosť na [[antibiotikum|antibiotiká]] a chýbajúca slučka na [[rRNA]]. Ich rRNA sa neviaže na ribozómový proteín.
Riadok 26:
== Výskyt ==
ArchebaktérieArchaea sú schopné obývať veľmi koncentrované roztoky [[soľ|soli]], veľmi [[kyselina|kyslé prostredia]] alebo [[horúci prameň|horúce pramene]]. Ekologicky významné sú obligátne anaeróbne metanogénne archebaktérieArchaea, čo sú baktérie schopné existovať výlučne v prostrediach bez prístupu [[kyslík]]a a produkujú [[metán]]. Metanogénne archebaktérieArchaea spájajú [[vodík]] a [[oxid uhličitý]] za vzniku metánu, ktorý sa môže použiť na výrobu [[elektrická energia|elektrickej energie]]. V americkom štáte [[Idaho]] sa podarilo objaviť metanogénne archebaktérieArchaea v horúcom prameni v hĺbke 200 metrov pod zemou.
Medzi archaenaktérieArchaea schopné žiť v extrémnych roztokoch soli (tzv. extrémne halofily) patria rody [[Halobacterium]] a [[Halococcus]].
== Taxonómia ==
Zaradenie Archaea v [[systém živých organizmov|systéme živých organizmov]] je nejednoznačné. V roku [[1978]] [[C. R. Woese]] navrhol rozdeliť živé organizmy do troch [[ríša (taxonómia)|ríší]]: Archaebacteria, Eubacteria a Eukaryotes. V minulosti sa zaraďovali ako [[oddelenie (taxonómia)|oddelenie]] alebo [[podríša]] baktérií. Podľa [[Bergey´s Manual of Systematic Bakteriology]] patrili archebaktérieArchaea do [[trieda (taxonómia)|triedy]] ríše Prokaryotae ([[Monera]]). V súčasnosti sa archebaktérieArchaea vyčleňujú ako samostatné [[impérium (taxonómia)|impérium]], taxón stojaci nad ríšou. Ďalšie impériá sú [[Prokarya]] a [[Eukarya]].
PokiaľAk súsa archebaktérieArchaea považovanépovažujú za ríšu, obyčajne sa rozdeľujú na dva kmene (oddelenia):
