Themistokles (Atény): Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor: Temistocle.jpg|thumb|Themistokles]]

'''Themistokles''' ([[starogréčtina|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Θεμιστοκλῆς</span>, * [[524 pred Kr.]], [[Atény]] – † [[459 pred Kr.]], [[Magnésia na Meandri]] ) bol vodcom [[Atény|Atén]] v dobe [[Grécko-perzské vojny|grécko-perzských vojen]], ktorý presadil vybudovanie námorníctva na obranu pred [[Perzská ríša|perzskou]] hrozbou. V duchu tejto politiky sa mu podarilo presvedčiť Aténčanov k vynaloženiu prebytkov z ťažby [[Laurium|laurijských]] strieborných baní k výstavbe nových lodí. Výsledkom toho bolo rozšírenie aténskej flotily z 70 na 200 lodí.

Themistokles bol synom Neokla, neveľmi významného aténskeho kupca zastávajúceho umiernené postoje. Jeho matka pochádzala z [[Kária|Kárie]] alebo [[Trácia (historické územie)|Trákie]]. Podľa [[Thukydides|Thukydida]], síce Themistokles nemal až také vzdelanie, napriek tomu však preukazoval podivuhodné analytické schopnosti dokonca aj v situáciách, ktoré si žiadali rýchle rozhodnutia. [[Plutarchos]] pripomínal Themistoklovu nesmiernu túžbu po moci a ochotu využiť na to akéhokoľvek prostriedky. V tomto smere je dobre viditeľný predovšetkým vzájomný rozdiel medzi ním a jeho 'spravodlivým' súperom [[Aristeides|Aristeidom]]. O jeho mladosti toho nie je veľa známe, ale veľa autorov sa zmieňuje o tom, že v detstve sa s ním zaobchádzalo veľmi hanebne a jeho otec sa k nemu dokonca odmietal hlásiť ako k svojmu synovi. V hodnosti [[stratég]]a v roku [[490 pred Kr.]] bojoval v [[Bitka pri Maratóne|bitke pri Maratóne]].<ref><small>[[Plutarchos]], ''Aristides ''5,3.</small> </ref> Hovorí sa, že vraj veľmi žiarlil na [[Miltiades|Miltiadov]] úspech, pričom ako sa tvrdilo neustále opakoval: "Miltiadovo víťazstvo mi nedáva spať."

Miltiadova smrť uvoľnila priestor k politickému vzostupu Aristeida a Themistokla.<ref><small>Holland, pp214–217s.</small> 214 – 217.</ref> Ich súperenie skončilo iba v roku [[483 pred Kr. |483]] alebo [[482 pred Kr.]] [[Ostrakizmus|ostrakizáciou]] Aristeida, čo bolo z veľkej časti dôsledkom skutočnosti, že Aristeides odporoval Themistoklovej politike námornej expanzie. Tá sa nakoniec ukázala byť kľúčovou pre ďalšiu existenciu aténskej a vlastne aj [[Staroveké Grécko|gréckej]] nezávislosti. Atény čelili v týchto rokoch námornej moci [[Ejina (ostrov)|Ejiny]], zatiaľ čo na obzore sa už rysovalo nebezpečenstvo novej [[Staroperzská ríša|perzskej]] invázie.

V rýchle sa vyvíjajúcej [[Demokracia|demokracii]] sa Themistokles naučil umenia [[Manipulácia (psychológia)|manipulácie]] a [[Politika|politických]] stratégii. Aténska politika nebola o podrezávaní hrdiel ako v [[Staroveký Rím|Ríme]], kde boli politickí protivníci často doslova odstraňovaní, Themistokles používal len svoju inteligenciu a ľstivosť, aby si zabezpečil svoje miesto vo vláde. Práve tieto jeho vlastnosti stáli pri zrode mocného aténskeho námorníctva, ktoré Atény nutne potrebovali aby mohli poraziť Peržanov. V roku [[490 pred Kr.]] pri Maratóne desať rokov pred novým perzským útokom mali Aténčania ani nie stovku vojenských lodí, zlomok toho čím disponovali Peržania. Themistokles to dobre vedel, pretože perzské loďstvo videl pri Maratóne. Z Maratónskej bitky si však odniesol prinajmenšom iné ponaučenie než väčšina iných aténskych veliteľov, lebo tí túto bitku vnímali ako víťazstvo pozemnej armády nad námorníctvom. Themostikles pri Marotóne pochopil, že nie je možné úspešne použiť pozemné vojsko pokiaľ nemá podporu od mora. Vedel tiež, že sa Peržania po ponižujúcej prehre pri Maratóne budú chcieť pomstiť a dotianuť počaté dielo do konca a očakával, že Peržania dorazia po súši a po mori a vezmú so sebou ďalekooveľa viac vojakov aj lodí. Týmto uvažovaním dospel k záveru, že budúcnosť Atén nie je v rozširovaní počtu pozemného vojska, ale v rozšírení námorníctva. Themistokles sa ale stretol s problémom, že mu nik neveril. Aténčania boli celkom zaslepení dôverou k aténskej armáde a neverili, že sa Peržania vrátia. Themistokles bol ale svojou myšlienkou priam posadnutý a musel Aténčanov presvedčiť.

V roku [[483 pred Kr.]] objavili aténskí baníci v [[Laurium|Lauriome]] novú [[Striebro|striebornú]] žilu. Za jediný rok odtiaľ vyťažili takmer dve a pol tony tohto drahocenného kovu. Themistokles peniaze z tohto kovu chcel použiť na výstavbu vojnového loďstva. Aby Aténčanov presvedčil využil celého svojho politického umu a vzal si na pomoc lož. To čo ale [[Historik|historici]] považujú za lož, alebo nepravdu by politik nazval šikovne zvolenou dezinformáciou verejnosti za účelom dosiahnutia vyššieho cieľa a to presne Themistokles urobil. Zveličil silu námorného loďstva blízkej Ajiny a tým roznietil driemajúcu žiarlivosť a zlosť na Ajinu, v tom čase najnebezpečnejšiu aténsku konkurentku na mori a dosiahol na sneme, že mu odhlasovali sto lodí. Neskôr dosiahol aj toho, aby dokončili práce na opevnení prístavu [[Pireus]] namiesto doteraz používaného otvoreného kotviska vo Falere.<ref><small>[[Plutarchos]], ''Themistokles'', 19</small> </ref>

Themistoklés mal vraj v rokoch [[483 pred Kr.|483]] až [[482 pred Kr.]] (teda v čase, kedy bol spustený program výstavby námorníctva) zastávať úrad [[Archon]]ta. [[Dionýzios z Halikarnasu]] však datuje jeho archontát o desať rokov skôr, čo sa javí ako pravdepodobnejší, pretože v roku [[487 pred Kr.]] stratila táto funkcia veľa zo svojej dôležitosti kvôli zavedeniu voľby žrebom. Šanca, že v onej uvedenej dobe padol žreb práve na Themistokla, je teda nepatrná. Každopádne, krátko pred začatím [[Xerxes I.| Xerxovej]] invázie bol Themistokles zrejme najvplyvnejším politikom Atén a možno i celého Grécka.<ref><small>[[Plutarchos]], ''Themistokles'', 5</small> </ref> Hoci gréckej flotile formálne velil [[Sparta (starovek)|Sparťan]] [[Eurybiades]], v skutočnosti to ale bol Themistokles, ktorý viedol [[Gréci|Helénov]] v nerozhodnej [[Bitka pri myse Artemision| bitke pri myse Artemision]], kde Peržanom spôsobil značné škody. Themistokles opustil svoju pozíciu až potom, keď sa dozvedel, že spartský kráľ [[Leónidas I.]] bol pri Thermopylách porazený a už nebolo nutné brániť vchod do prieplavu, keďže tu išlo hlavne o to aby zabránil Peržanom dostať sa k Leónidovi po mori od chrbta.<ref><small>[[Herodotos]], ''História'', VIII, 21.</small> </ref>

[[Súbor:Kaulbach, Wilhelm von  -  Die Seeschlacht bei Salamis  -  1868.JPG|thumb|right|350px| [[Wilhelm von Kaulbach]], «Bitka pri Salamíne» 1868 ]] Themistokles potom odviedol zbytok svojej flotily na juh, kde sa mali možnosť spamätať a pripraviť sa nový boj keď to bude treba. Dva mesiace po tejto bitke Xerxes zrovnal Atény zo zemou, ale stratám na životoch sa dokázalo predísť, tým že Aténčania Atény opustili a premiestnili sa na ostrov Salamína. Mesiac potom čo Xerxes zničil Atény, uskutočnili Gréci svoju odplatu víťaznou [[Bitka pri Salamíne|bitkou pri Salamíne]] ([[480 pred Kr.]]) Themostikles si pred touto bitkou vynútil velenie pod hrozbou, že inak odvedie Aténčanov na západ, kde si nájdu nový domov.<ref><small>[[Herodotos]], ''História'', VIII, 62.</small> </ref>

Následne zdanlivo zradnou správou určenou Xerxovi vylákal perzské loďstvo do úzkeho prielivu medzi ostrovom [[Salamina]] a pevninou a tam zničil väčšinu perzského námorníctva. <ref><small>[[Herodotos]], ''História'', VIII, 46.</small> </ref>

Aténčania sa následne mohli pustiť do obnovy svojho vypáleného mesta. Sparťania, ktorí sa obávali aténskeho vzostupu proti tomu protestovali. Themistokles ale získal diplomatickými vytáčkami a zdržiavaním dosť času na dokončenie opevňovacích prác tak, aby hradby boli udržateľné. Rovnako uskutočnil svoj originálny zámer prestavby Pirea v skutočný prístav a pevnosť Atén. Atény sa vďaka tomu stali najlepším obchodným centrom v Grécku, čo vo svojom dôsledku, spoločne s Themistoklovým odpustením daní [[Metoikos|metoikom]] (cudzincom), viedlo mnoho zahraničných obchodníkov k usídleniu v Aténach.<ref><small>[[Plutarchos]],'' Themistokles,'' 19</small> </ref>

[[Súbor: AGMA Ostrakon Thémistocle 3.jpg|thumb|Ostrakon s vyrytým Themistoklovým menom]]

Po odvrátení nebezpečenstva perzskej invázie boli spory medzi Themistoklom a Aristeidom, ktorý viedol aténskych [[hoplit]]ov v [[Bitka pri Platajách|bitke pri Platajách]] v roku [[479 pred Kr.]], aspoň zdanlivo urovnané. Themistokles však čoskoro po víťazstve začal strácať dôveru aténskych občanov, čiastočne kvôli svojej arogancii <ref><small>[[Plutarchos]], ''Themistokles'', 22</small> </ref>(hovorí sa, že si dal u svojho vlastného domu postaviť svätyňu [[Artemis|Diany Aristobulé]] ("dobrej„dobrej radkyne"radkyne“) a tiež kvôli obvineniam z prijatia úplatkov . [[Diodoros Sicílsky]] a [[Plutarchos]] sa v tejto súvislosti zmieňujú o žalobách vznesených proti nemu. Niekedy medzi rokmi [[476 pred Kr.|476]] a [[471 pred Kr.]] bol Themistokles ostrakizovaný. Najprv sa uchýlil v meste [[Argos (mesto na Peloponéze)|Argos]], ale Sparťania ho obvinili zo zradného spolčenia s Peržanmi, načo utiekol do [[Korfu|Kerkyry]] a odtiaľ ku kráľovi [[Molossi|Molossov]], Admetovi. Nakoniec odišiel do [[Malá Ázia|Malej Ázie]] ovládanej Peržanmi. To sa ale Aténčanom nepáčilo, vyhlásili ho za zradcu a jeho majetok bol [[Konfiškácia|skonfiškovaný]]. Jeho priateľom sa z neho podarilo zachrániť len menšiu časť.

[[Artaxerxes I.]], Xerxov nástupca, ponúkol Themistoklovi, víťazovi bitky pri Salamíne, [[azyl]]. Themistokles, vyhnaný z Grécka, bol Peržanmi vrelo prijatý a bolo mu povolené usadiť sa v meste Magnésia na Meandri. Peržania ho tu a v niekoľkých ďalších obciach (Myos a Lampsakos) ustanovili vládcom a dôchodky týchto miest (50 [[talent (jednotka)|talentov]] ročne)<ref><small>[[Plutarchos]], ''Themistokles'', 29</small> </ref> mu boli dané úplne k dispozícii. V Magnesii strávil Themistokles posledné roky svojho života a vo veku šesťdesiatich piatich rokov tu nakoniec zrejme v dôsledku choroby zomrel, hoci Thukydides tvrdí, že možno požil jed, lebo vraj nedokázal splniť sľub, ktorý dal perzskému kráľovi.<ref><small>[[Thukydides]] I, 138</small> </ref> Jeho kosti boli zrejme tajne prepravené do [[Atika|Attiky]]. Obyvatelia Magnésie ho uctievali ako boha, ako je možné to usúdiť podľa nájdených mincí, na ktorých je vyobrazený s [[Patera|paterou]] v ruke a so zabitým býkom ležiacim pri jeho nohách (odtiaľ teda asi pochádza legenda, že zomrel po vypití býčej krvi ).