Pôvodní [[pravoslávie|pravoslávni]] obyvatelia obce pod vplyvom ([[Podkarpatská Rus|Brest-Litovská únia]], [[Gréckokatolícka cirkev|Užhorodská únia]] 1596-1648) sformovania tzv. uniatskej cirkvi, t. j. východnej kresťanskej cirkvi, boli podriadení rímskemu pápežovi. V polovici 17. storočia sa stali tzv. uniatmi ([[Východné katolícke cirkvi|pravoslávnymi katolíkmi]]). Ako [[Gréckokatolícka cirkev|gréckokatolíci]] do konca XX. storočia používali pri bohoslužbách cirkevnú staroslovienčinu (nie latinčinu), dodržiavali [[liturgia|liturgiu]] [[Ján Zlatoústy|sv. Jána Zlatoústeho]], pri prijímaní používali chlieb a víno, dodržiavali starý [[juliánsky kalendár]], v dôsledku čoho napríklad narodenie Krista (Rizdvo) oslavovali 7. januára, t. j. o dva týždne neskôr ako podľa [[Gregoriánsky kalendár|gregoriánskeho kalendára]]. K tomu sa viazali aj zaujímavé zvykoslovné prejavy a rituály.
Väzba k rodnému kraju je u obyvateľov a rodákov, ktorí žijú mimo územia vlastnej obce, veľmi citová. Pri dlhodobom spolužití so Slovákmi sa vytvorilo silne vedomie spolupatričnosti k spoločnému štátu a vlasti.
