Svidník (okres): Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 7 bajtov ,  pred 9 rokmi
zvýraznenie odvolavky na užhorodskú úniu
d (r2.6.4) (robot Zmenil: pl:Okręg Svidník)
(zvýraznenie odvolavky na užhorodskú úniu)
Je to vidieť z intenzívneho dovozu bohoslužobných kníh z [[Kyjev]]a a [[Halič (región)|Haliče]], písaných s staroslovienčine. Tie sa neskôr prepisovali v kláštoroch, napríklad v baziliánskom kláštore na Bukovej hore vo Veľkom Bukovci (Dnes Bukovec, okr. Stropkov). Tu bola kláštorná škola pre prípravu kantorov-učiteľov a bohatá knižnica, ktorá bola neskôr zničená. Na jej zničení sa podieľali rody [[Drugetovci|Drugethovcov]] z [[Humenné]]ho, ktorých príslušníci boli vyznávačmi latinského obradu. Súčasné sa šíri ikonopisné maliarstvo. Jeho zachované pamiatky patria dodnes ku klenotom európskeho umenia.
 
Rodina [[Drugetovci|Drugethovcov]] veľmi dôsledne presadzovala na svojom panstve princíp prijatý v roku 1555 na absburskom sneme „Cuius regio, talis religio“, (koho moc, toho i náboženstvo). 13. ročný [[Juraj IV. Drugeth ]] na svoje meniny, za účasti svojej matky Anny Jakušičovej – Drugethovej (Anna/Katalin Jakussith de Orbova) a egerského latinského biskupa Juraja Jakušica de Orbanov zorganizovali v roku 1648 podpísanie [[GréckokatolíckaUžhorodská cirkevunia|Užhorodskej unie]], kde 63 gréckokatolíckych farnosti vystúpilo spod jurisdikcie Mukačevského monastýra. Hlavnou príčinou tzv. podpisu boli ekonomické výhody duchovných. (Až do roku [[Októbrová revolúcia|októbrovej revolúcie]] pojem gréckokatolík bol synonymum slova [[Pravoslávie|pravoslávny]]. Dnešní pravoslávni v SR neuznávajú rímskeho pápeža).
 
Ikony zo 17. a 19. storočia sú vyhľadávanými exponátmi na výstavách umenia po celom svete. Zachované drevené kostolíky „cerkvi“ boli v roku 1968 zaradené do súboru [[Národná kultúrna pamiatka|národných kultúrnych pamiatok]]. Ide o jedenásť ľudových drevených stavieb sakrálneho typu a ľudových galérií v prírode pochádzajúcich zo 17. až 20. storočia. Nachádzajú sa v pohraničnom pásme: Bodružal z roku 1658, Ladomírová z roku 1742, Dobroslava z roku 1755, Miroľa z roku 1770, Príkra z roku 1777, Hunkovce koniec 18. storočia, Šemetkovce z roku 1752, Korejovce z roku 1761 a Nižný Komárnik z roku 1938, Krajné Čierno z konca 18. storočia. V roku 1986 bola do svidníckeho skanzenu prevezená cerkva z Novej Polianky, ktorá bola postavená v roku 1766. Od 8. júla do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva [[UNESCO]] sú zapísané cerkvi z Bodružala a Ladomirovej.
Anonymný používateľ