Šelpice: Rozdiel medzi revíziami

|{{Infobox Slovenská obec |

Prvú dochovanú písomnú zmienku o existencii nachádzame v listine českého kráľa Václava[[Václav]]a z roku [[1249]], ktorou daruje obec cisterciátskemu kláštoru v Tišnove. Dejiny Šelpíc sú neodmysliteľne spojené s dejinami hradu [[Červený Kameň]], ktorý dala postaviť okolo roku [[1230]] kráľovná Konštancia, manželka [[Přemysl Otakar I.|Přemysla Otakara I.]] V Michalskom týždni [[1530]] obec prepadli Turci. Nič tak nedokumentuje tragiku udalosti ako skutočnosť, že zostala iba vyľudnenímvyľudneným spáleniskom. Opätovne ju osídlili až v máji [[1539]] noví majitelia Červenokamenského panstva – Fuggerovci a to zväčša kolonistami chorvátskeho pôvodu, opúšťajúcimi Balkán pred tureckou expanziou. V roku [[1777]] mali Šelpice 356 obyvateľov. Cholerová epidémia si tu v roku [[1831]] vyžiadala 34 obetí na ľudských životoch.

Cirkevne patrili a patria Šelpice do starobylej farnosti [[Bohdanovce]], kde je známe meno kňaza už v roku [[1332]]. V katastri leží majer Nemečanka. Ide o bývalú obec Nemčín založenú Nemcami, ktorí tu našli svoje domovy po tatárskom vpáde. Už v roku [[1393]] bola vyľudnená. V roku [[1540]] tam správca panstva Červený Kameň usídlil 5 chorvátskych rodín. Miesto čoskoro opustili a listina z roku [[1618]] o ňom hovorí ako o pustatine.

Stredom Šelpíc viedla v minulosti významná európska tepna – Česká cesta, ktorá je totožná s dnešnou hlavnou ulicou.

Rodákom z obce je Prof. [[Jozef Heriban, SDB|ThDr. Jozef M. Heriban, SDB]], misionár, literát a pedagóg. Tu sa narodil aj [[Augustín Nádaský, SDB|Prof. Augustín Nádaský, SDB]], pedagóg a významný búdateľbádateľ v oblasti dejín literatúry a literárnej vedy. V roku [[1994]] pri príležitosti 745. výročia prvej písomnej zmienky vydal Obecný úrad monografiu, ktorej autorom je Marián Babirát.