České Budějovice: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 3934837 používateľa 178.137.12.220 (diskusia) bola vrátená
d preklepy
Riadok 44:
| jazyk = po česky
}}
</ref> Nachádza sa v nich celý rad historických pamiatok a múzeí. Prea nepreto a relatívnus blízkosť ďalšíchblízkymi historicky cennýchcennými miestmestami ([[Hluboká nad Vltavou]], [[Český Krumlov]], [[Zlatá Koruna]], [[Vyšší Brod]] atď.) častým cieľom turistov. V meste je sídlo biskupa [[Českobudějovická diecéza|českobudějovickej diecézy]].
 
== Dejiny ==
České Budějovice boli založené ako [[mesto|kráľovské mesto]] v roku [[1265]]. Lokáciu uskutočnil na príkaz kráľa [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]] jeho rytier [[Hirzo]]. Nové mesto malo predstavovať dosiaľ chýbajúcu základňu kráľovskej moci v južných Čechách, kde mali výraznú moc rody Vitkovcov a Rožmbergovcov. Tieto dve "lokálne mocnosti" medzi sebou dlho súperili, až pokým obe nepotlačil ich spoločný nepriateľ - [[husiti]].
 
Počas husitských vojen i po nich Budějovice finančne upadali, kvôli neusporiadaným pomerom v krajine, ktoré od nich odklonili obchodné cesty. V pokojnom [[16. storočie|16. storočí]] sa mestu opäť darilo, najmä vďaka rozsiahlej ťažbe striebra a príjmom z varenia piva, obchodu so soľou, súknom a rybárskeho hospodárenia. Potom Budějovice znova čelili ťažkým časom za [[Česká vojna|stavovského povstania]], kedy sa postavili na stranu cisára a boli niekoľkokrát obliehané. Napriek tomu sa Budejoviciam podarilo zbaviť konkurencie mesta [[Rudolfov]]a. V tridsiatzchtridsiatych rokoch sa vďaka bojom v stredných a severných Čechách stali dočasným hlavným mestom, do ktorého sa presunuli niektoré dôležité úrady z [[Praha|Prahy]]. V júli [[1641]] prežili Budějovice veľký požiar, vyhoreli asi dve tretiny mesta.
 
České Budějovice zažili obliehanie vojskami [[Sasko|saského]] [[kurfirst]]a Karola Albrechta počas [[Sliezske vojny|Prvej sliezskej vojny]] a v roku [[1742]] boje medzi [[Habsburgovci|habsburgovskými]] vojskami a francúzskou armádou medzi Budejovicami a [[Hluboká nad Vltavou|Hlubokou nad Vltavou]]. Počas [[Sliezske vojny|Druhej sliezskej vojny]] zvádzali v okolí mesta boje rakúska a [[Prusko|pruská armáda]], pričom Prusi dočasne obsadili mesto. Mesto nadobudlo význam v roku [[1785]], kedy sa stalo sídlom [[biskup]]a novovzniknutej českobudějovickej [[diecéza|diecézy]].
 
Ďalší vzostup nastal na začiatku [[20. storočia]], kedy sa sem presídlila krajská správa z [[Písek|Písku]] a [[Tábor (Česko)|Tábora]]. Bola tiež postavená železnica. Za z malého deväťtisícového mesta sa takpostupne stalo významné centrum.
 
Od druhej sliezskej vojny sa boje Budejoviciam vyhýbali, po prevrate a vzniku [[Československo|Československa]] malo rozhodujúce slovo české obyvateľstvo. Tento stav trval až do okupácie jednotkami [[Wehrmacht]]u [[15. marec|15. marca]] [[1939]], kedy vrcholné posty na úradoch ovládli [[Nemci]]. Priame bojové akcie mesto postihli až na konci [[Druhá svetová vojna|vojny]] - v marci [[1945]] sa stali cieľom náletov amerického letectva, ktoré spôsoblispôsobili veľké straty na životoch aj majetku. V apríli nemecká posádka mesto bez boja opustila a prenechala ho sovietksymsovietskym jednotkám. Po vojne bolo vysídlených asi 7500 Nemcov (približne 16% obyvateľstva).
 
V roku [[1949]] sa stali České Budejovice hlavným mestom novovzniknutého Juhočeského kraja. Od roku [[2000]] sú hlavným mestom nového Budejovického kraja, ktorý bol v máji [[2001]] premenovaný na [[Juhočeský kraj]]. V auguste [[2002]] bolo mesto postihnuté veľkými povodňami, [[Malše]] a [[Vltava]] zaplavili veľkú časť mesta (vrátane historického centra) a spôsobili značné škody.
 
== Významné podniky ==