Josip Broz Tito: Rozdiel medzi revíziami

V roku [[1945]] získal ústavnú väčšinu v Národnom fronte, ktorý odvolal z funkcie kráľa Petara II. a založil [[Juhoslávia|Federatívnu Juhosláviu]]. Politikovi pochádzajúcemu z maloroľníckej rodiny sa podarilo dosiahnuť súdržnosť rozličných skupín obyvateľstva. Sám pritom pôsobil ako integrujúca osobnosť. Ako predseda vlády sa pre svoje snahy o samostatnú politiku dostal roku 1948 do sporov s [[Josif Vissarionovič Stalin|J. V. Stalinom]], ktorý chcel hospodárskym bojkotom priviesť Juhosláviu k „rozumu“. [[Komunistická Strana Juhoslávie]] bola potom vylúčená z [[Komiterna|Komiterny]], Tito sa stal v roku 1953 prezidentom a šiel svojou vlastnou cestou socializmu - titoizmus. V zahraničnej politike sa orientoval na hnutie neangažovaných štátov, v ktorých videl protiváhu veľmocí. V 60. rokoch si ako vodca [[Hnutie nezúčastnených|Hnutia nezúčastnených]] získal obrovské medzinárodné meno - za jeho život mu bolo udelených až 98 zahraničných vyznamenaní. V dôsledku obáv zo sovietskej invázie dlhodobo budoval veľkú armádu, čiastočne s podporou USA. Na konci jeho vlády krajina čelila ekonomickej depresii.