Jeho kritické posúdenie stavu [[Európa|Európy]] dospelo k mnohým záverom zhodným s katastrofickými úsudkami [[Oswald Spengler|Spenglerovými]], ale výhľad do budúcnosti sa mu nejavil ako beznádejný. V diele "Vzbura davov" z roku [[1930]] si položil tiež otázku vodcovskej roleroly Európy vo svete. Zbadal jej úpadok a za hlavného vinníka označil [[nacionalizmus|nacionalizmy]], ktoré ostro odsudzuje ako "slepé uličky Európy", ako impulzy smerujúce proti tvorivým silám národov, ako protiklady historických tvorčích hnutí. Primitívnosť nacionálnych prostriedkov a druh ľudí, ktorí ich používajú, sa mu ošklivili, zvlášť preto, že cez "davové národy" vedie cesta k najhorším diktatúram. Súdil, že úloha Európy bola a stále je nenahraditeľná a keby došlo k totálnemu európskemu úpadku, skončil by aj celý ostatný svet vo všeobecnom barbarstve, v duchovnej neplodnosti a nemravnosti. Preto tiež po všetkých pesimistických konštatovaniach vyjadril presvedčenie o možnosti európskej renesancie, pokiaľ Európania s novými veľkými ideami opäť nájdu neotrasiteľnú vieru v seba a stanú sa zase silnými, odvážnymi a húževnatými.
