Focke-Wulf Fw 190: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Zamex (diskusia | príspevky)
d Aktualizované použité zdroje
Zamex (diskusia | príspevky)
d Doplnené niektoré vnútorné odkazy
Riadok 2:
 
 
'''Focke-Wulf Fw 190''' bola jednomiestna jednomotorová stíhačka, používaná vo veľkých množstvách [[Luftwaffe]]. V svojej dobe bola jedna z najlepších stíhačiek a od roku [[1941]] bolo vyrobených viac akopribližne 20 000 kusov (vrátane asi 6000 kusov verzie stíhacieho bombardéru).
 
Prvého septembra [[1941]] bola skupina britských [[Spitfire|Spitfirov]] F.Mk.V nad Gravelines vo [[Francúzsko|Francúzsku]] napadnutá štyrmi dovtedy neznámymi nemeckými lietadlami s hviezdicovými motormi. Nemci získali výhodu prekvapivého útoku a podarilo sa im zostreliť štyri [[Spitfire|Spitfiry]] bez jedinej straty.
 
Tak sa objavil na scéne Focke-Wulf Fw 190, jedno z najlepších stíhacích lietadiel druhej svetovej vojny. Britskí piloti súpera nepoznali a panoval zmätok, ako ho identifikovať. Objavil sa dokonca názor, že sa jedná o koristné francúzske [[H-75|Hawky H-75]]! Tento stroj však bol vytvorený pod dohľadom dipl. Ing. [[Kurt Tank|Kurta Tanka]], nesporného génia medzi leteckými inžiniermi. Vytvoril nové štandardy, ktorých sa museli držať i jeho novodobí súperi od jeho uvedenia až do konca vojny. Bolo vyrobených približne 20 000 kusov všetkých verzií. Fw 190 bol dôležitým faktorom určujúcim silu a výkonnosť [[Luftwaffe]].
 
==Ranný vývoj==
Riadok 55:
===Fw 190 A-0===
 
V októbri 1940 zišli z výrobnej linky prvé dva zo 40 objednaných Fw 190 A-0. Obdržali označenie charakteristické pre prototypy: '''Fw 190 V6''' (W.Nr.0006) a '''Fw 190 V7''' (W.Nr.0007). Oba mali krídlo staršieho typu, pretože ich stavba začala ešte pred zavedením nového krídla. Prvých deväť prototypov bolo už v takom pokročilom štádiu stavby, že padlo rozhodnutie aplikovať modifikáciu až od W.Nr.0015. A tak dva prototypy a sedem ďalších A-0 malo menšie krídlo. Súčasne s novým krídlom bola uvedená aj nová vodorovná chvostová plocha. Zväčšená zvislá chvostová plocha sa používala až od verzie A-2. Fw 190 V6 slúžil na testovanie vlastností a výkonov a lietal spočiatku bez výzbroje. Na Fw 190 V7 bola testovaná ťažšia výzbroj pozostávajúca okrem štandartných štyroch guľometov MG 17 z dvoch kanónov [[Rheimetall-Borsig]] [[MG FF]] (vyrábaných v licencii firmou Oerlikon) vmontovaných do strednej časti krídla za záchytnými bodmi hlavného podvozku. Každý z kanónov vážil 28 kg, plus 60 granátov v zásobníku. Na zameriavanie slúžil [[Revi]] C/12 C (''Reflektionsvisier'' = reflexný zameriavač). Po palebných skúškach, ktoré sa konali vo ''Waffenprüfungsplatz'' (skúšobné stredisko výzbroje) [[Tarnewitz]], sa táto výzbroj stala štandartnou pre verziu A-1, až do doby, pokiaľ neboli uvedené nové 20 mm kanóny [[Mauser]] [[MG 151]]/20, strieľajúce okruhom vrtule. Toto bolo ale možné až po uvedení nového synchronizátora, ktorý v tomto čase ešte nebol pripravený pre sériovú výrobu.
 
V novembri [[1940]] začali dodávky Fw 190 A-0 od W.Nr.0010 s motormi [[BMW 801]] C-1 s výkonom rovnakým ako u predsériových C-0. Cena jedného stroja bola stanovená na 152 400 RM. Zo 40 objednaných lietadiel bolo postavených iba 28 (po W.Nr.0035), z ktorých väčšina bola neskôr prerobená na prototypy používané na testy s rôznou konfiguráciou výzbroje. Na mnohých z nich boli neskôr testované nové motory a špeciálne vybavenie, ako napr. v lete 1943 na '''Fw 190 V8''' (W.Nr.0022, SB+IE) katapultovacie sedadlo pilota testované v [[Langenhagen|Langenhagene]] pod vedením Hansa Sandera. Koncom februára [[1941]] došlo o dvoch strojov (W.Nr.0017 a 0020) k výmene motorov za novší model D-2. Všetky tieto testovacie lietadlá obdržali rôzne označenie V používané pre prototypy alebo dodatočné písmeno U (''Umrüstbausatz'' – prezbrojovacia sada). Existovalo veľké množstvo modifikácií U pre Fw 190 A-0 (od U1 po U13).
Riadok 61:
Pred začiatkom plánovanej sériovej produkcie prvých Fw 190 A-1 bolo potrebné dokončiť viaceré detaily a získať skúsenosti zo služby v radových jednotkách. Sem patrili skúsenosti z operovania z vojenských letíšť a príprava pilotov a technického personálu. Preto boli v marci [[1941]] piloti a mechanici od II./JG 26 stiahnutí od jednotky a vytvorili ''Erprobungsstaffel 190'' (Pokusnú letku 190). Jednotka pod velením technického dôstojníka Oberleutnanta Otto Bahrensa obdržala šesť Fw 190 A-0 (W.Nr.0013, 0014, 0018, 0019, 0021, 0022). Výcvik sa konal pod vedením špecialistov z Rechlinu a lietalo sa z letiska [[Rechlin]]-Roggenthin.
 
Od leta [[1941]] bola jednotka presunutá do [[Le Bourget]] pri [[Paríž|Paríži]]. Počas týchto intenzívnych testov sa objavovali časté poruchy motora. [[BMW 801]] mal stále ešte tendenciu prehrievať sa, najmä ak bolo lietadlo na zemi s bežiacim motorom dlhodobo na nízky výkon, kedy bol tok vzduchu obmedzený na minimum. Problémy spôsobovala automatická kontrolná jednotka (''Kommandogerät'') kontrolujúca prívod paliva a mazania a tiež rýchle opotrebúvanie zapaľovacích sviečok vo valcoch. Samostaviteľná vrtuľa [[VDM 9-16176A]] mala problém udržiavať stále otáčky, motorový kryt mal tendenciu samovoľne sa počas letu otvárať kvôli slabému uzamykaciemu systému. Olejové a palivové inštalácie vykazovali mnohé netesnosti. Oveľa nebezpečnejšie prekvapenie nastalo pri pokuse o núdzové odhodenie krytu kabíny, hlavne počas letu v rýchlosti nad 250 km/h, kedy ho tok vzduchu pritláčal späť k trupu. Tento problém bol vyriešený pridaním malej prachovej náplne na odstrelenie odnímateľnej časti krytu kabíny. Veľké množstvo takýchto chýb bolo dôvodom, aby do [[Le Bourget]] prišla zvláštna komisia RLM, ktorá nariadila zastaviť skúšobný program, pokým nebudú odstránené všetky nedostatky. Po asi päťdesiatich rôznych modifikáciách odsúhlasilo RLM rozmiestnenie Fw 190 medzi radové jednotky.
 
===Fw 190 A-1===