Raketoplán: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 70 bajtov ,  pred 13 rokmi
obrázok, kozmetika :D
(obrázok, kozmetika :D)
{{Raketoplány}}
 
[[Image:NASA Space Shuttle Atlantis landing (STS-110) (19 April 2002).jpg|thumb|Pristátie raketoplánu Atlantis na misii STS-110]]
 
'''Raketoplán''' je viacnásobne použiteľné atmosféricko-kozmické [[lietadlo]], ktoré vzlieta kolmo ako [[raketa]] (s pomocnými raketovými motormi), v kozmickom priestore sa pohybuje ako [[kozmická loď]] a klesá a pristává v zemskej [[atmosféra|atmosfére]] ako lietadlo na bežnom letisku s dostatočne dlhou [[betón]]ovou dráhou.
 
 
Raketoplánov bolo vyrobených iba niekoľko kusov, ich mená a sériove čísla sú:
* [[Enterprise (raketoplán)|Enterprise]] (''OV-101'')
* [[Columbia (raketoplán)|Columbia]] (''OV-102'')
* [[Challenger (raketoplán)|Challenger]] (''OV-099'')
* [[Discovery (raketoplán)|Discovery]] (''OV-103'')
* [[Atlantis (raketoplán)|Atlantis]] (''OV-104'')
* [[Endeavour (raketoplán)|Endeavour]] (''OV-105'')
 
Prvý raketoplán Enterprise bol testovaný vo veľkých výškach na chrbáte obrieho lietadla [[Boeing 747]] (''Jumbo Jet'') a vo vesmíre nikdy nebol, aj keď sa s jeho prestavbou na plnohodnotný raketoplán pôvodne rátalo.
 
== Popis raketoplánu ==
[[Obrázok:plánik orbitera 2.JPG|right|400px]]
 
Pri vzlete sa americký raketoplán skladá z vlastného raketoplánu (arbiter alebo SSME -Space Shuttle Main Engines), hlavnej nádrže (ET - External Tank) na kvapalné pohonné látky (vodík a kyslík) a dvoch pomocných rakiet (SRB - Solid Rocket Boosters) na tuhé palivá. Motory na kvapalné palivá sú umiestnené iba na raketopláne a sú zvyčajne použiteľné viacnásobne. Hlavná nádrž na kvapalné palivá je odhodená tesne pred navedením na orbitálnu dráhu a zhorí v atmosfére. Pomocné rakety na tuhé palivá dopadnú do mora pomocou padáku, sú vylovené a znova naplnené.
 
 
== Raketoplán Buran ==
 
Program raketoplánov existoval aj v [[ZSSR|Sovietskom zväze]]. Uskutočnil sa však iba jeden bezpilotný kozmický let raketoplánu [[Buran]] v roku [[1988]]. Potom bol projekt pre nedostatok prostriedkov a zložitú politickú situáciu zastavený. Raketoplán Buran mal niekoľko zaujímavých vlastností - napríklad dokázal vzlietnuť a pristáť v bezpilotnom režime na rozdiel od amerických raketoplánov. [[Nosná raketa]] [[Energija (nosná raketa)|Energija]] dokázala štartovať aj samostatne bez raketoplánu Buran.
 
Po obidvoch katastrofách [[NASA]] program STS celkom na 2 roky pozastavila. Lety boli obnovené v júli roku [[2005]], ale kedže sa ukázalo, že sa nepodarilo celkom odstrániť riziká pri štarte, očakáva sa nové moratórium.
 
== Štatistika amerických raketoplánov ==
* Nalietaný čas: 1 032 dní, tj. 24 770 letových hodín
* Obletov Zeme: 16 338
* Nalietaná vzdialenosť: 683 488 932 kilometrov
* Štartov: 113
* Najdlhší let: 17,66 dňa (let STS-80)
* Celkom osôb ako posádka: 696 astronautov
* Počet spojení s [[Mir]]om: 9×
* Počet spojení s [[ISS]]: 16×
* Vypustených satelitov: 61
 
== Externé odkazy ==
{{Commons|Space Shuttle}}
* [http://science.ksc.nasa.gov/shuttle/technology/sts-newsref/stsref-toc.html Referenčná príručka] (po anglicky)
* [http://spaceflight.nasa.gov/shuttle/ Aktuálny stav misie raketoplánu] (po anglicky)
* [http://www.lib.cas.cz/www/space.40/PROJ/USA/STS.HTM Prehľad letov v encyklopédii SPACE-40] (po česky)
 
[[Kategória:Raketoplány|*]]
111 999

úprav