Kurfirst: Rozdiel medzi revíziami

Odobrané 3 bajty ,  pred 10 rokmi
d
typo gram
d (typo gram)
[[Súbor:Germany_Karl_IV_Goldene_Bulle_erteilend.png|right|thumb|250px|Cisár Karol IV. vydal Zlatú bulu, ktorá 400 rokov určovala počet kurfirstov]]
[[Súbor:Germany_Seven_Prince_electors.png|right|thumb|250px|Kurfirsti pri voľbe cisára]]
'''Kurfirst''' (z {{deu}} „voliace knieža“: ''küren''= voliť + ''Fürst'' = knieža) alebo zriedkavo '''knieža voliteľ''' či '''knieža volič''' bolo ríšske knieža s právom voliť cisára [[rímskonemecká ríša|rímskonemeckej ríše]]. Pôvod tejto funkcie nie je úplne jasný. Prvý krátPrvýkrát sa kurfirsti spomínajú pri voľbe Alfonza X. Múdreho a Richarda Cornwallského v 13. storočí.
 
Pôvodne volili cisára všetky ríšske kniežatá. Okolo polovice [[13. storočie|13. storočia]] sa počet kurfirstov ustálil na sedem, čo v roku [[1356]] formálne spísal cisár [[Karol IV. (SRR)|Karol IV.]] svojou Zlatou bulou. Týchto sedem je:
** arcibiskup mohučský (arcikancelár pre nemecké časti ríše)
** arcibiskup trevírsky (v dnešnom Burgundsku)
* štyria svetskí:
** kráľ český (arcičašník)
** vojvoda saský (arcimaršálik)
Počet a členstvo sa v histórii viackrát menil. V roku [[1620]] bol [[Fridrich V. Falcký]] zbavený hodnosti kurfirsta a tá bola daná vojvodovi bavorskému, no po [[Vestfálsky mier|vestfálskom mieri]] v roku [[1648]] bolo kurfirstvo Falcku vrátené, čím stúpol počet voličov na osem. Ako deviaty kurfirst pribudol v roku [[1692]] vojvoda brunšvicko-lüneburský (Braunschweig-Lüneburg) v Hannoveri. Na osem členov klesol zbor kurfirstov v roku [[1777]] vymretím priamej línie bavorských [[Wittelsbachovci|Wittelsbachovcov]], keď bavorské a rýnske elektorstvo bolo spojené v osobe Karla Theodora zo Sulzbachu.
 
Po mieri v Luneville v roku [[1801]] za napoleónskychnapoleonskych vojen boli duchovné kniežatstvá na lavom brehu [[Rýn]]a ([[Kolín]] a [[Trevír]]) sekularizované, čím poklesol počet kurfirstov na šesť. V roku [[1803]] bol ich počet zvýšený na 10 tým, že sa kurfirstami stali vojvoda bádenský, vojvoda württemberský, vojvoda hessensko-kasselský a arcibiskup salzburský. V roku [[1805]] bolo kurfirstvo Salzburgu odňaté a dané arcibiskupovi würzburskému. Praktický výkon kurfirstských právomocí zanikol [[6. august]]a [[1806]], keď sa [[František II.]] zriekol zvláštnym patentom hodnosti cisára Svätej ríše rímskej. Posledným kurfirstom bol [[Fridrich Wilhelm II.]] hessenský, majiteľ hořovického panstva v Čechách, zbavený svojej krajiny v roku [[1866]] [[Prusko]]m, ktorý zomrel v roku [[1875]]. Ako odznak používali kurfirsti purpurovú čiapku s hermelínovým lemovaním pri spodnom okraji a s hermelínových chvostíkom na vrchole.
 
== Pozri aj ==
[[Kategória:Šľachtické tituly]]
[[Kategória:Dejiny Nemecka]]
{{Link GA|de}}
 
{{Link GA|de}}
[[ar:أمير ناخب]]
[[be:Курфюрст]]
75 291

úprav