Verzia z 08:54, 27. máj 2011 upraviť Pescan (diskusia \| príspevky) 34 017 editací d 4x4 → 4 × 4 ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 14:13, 4. január 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: - → – (2), ý krát → ýkrát Ďalšia úprava →
Riadok 1: [[Súbor:Engine ff002.png\|thumb\|250px\|right\|Schéma predného pohonu:</br>A - – motor</br>B - – hnaná náprava]] '''Predný náhon''' alebo '''predný pohon''' alebo '''pohon prednej nápravy''' je koncepcia pohonu [[automobil]]ov, pri ktorej je [[motor]] uložený vpredu a sila sa prenáša na predné [[koleso\|kolesá]]. Hnacia sústava pri prednom pohone môže byť usporiadaná: * s hnacím [[agregát]]om (motorom) uloženým pozdĺžne k osi vozidla, Riadok 6: == História == Pohon prednej nápravy je historicky najmladší spôsob pohonu automobilu, ktorý je však v dnešnej dobe značne rozšírený a využíva ho drvivá väčšina dnes vyrábaných osobných automobilov s pohonom jednej nápravy. ~~Prvý krát~~Prvýkrát bol predný náhon použitý vo vozidle Citroen Traction Avant v roku 1932. Relatívne neskorý nástup tejto koncepcie pohonu spôsobila potreba konštrukcie kĺbových hriadeľov, ktoré by dokázali prenášať hnaciu silu aj pri zalomení do veľkých uhlov. Z tohto dôvodu sa sprvu dávala prednosť [[Klasická koncepcia (pohon)\|klasickej koncepcii]], a neskôr [[zadný náhon\|zadnému náhonu]], ktoré obe využívali [[pohon zadnej nápravy]]. Až v [[60. roky 20. storočia\|60. rokoch 20. storočia]] firma Renault uviedla na trh model [[Renault 16]], ktorý mal prostredníctvom kĺbových hriadeľov poháňané kolesá prednej nápravy, čo spôsobilo prevrat v konštrukcii automobilov a prakticky všetci výrobcovia v nasledujúcich rokoch prešli od pohonu zadných kolies k pohonu predných kolies. Hlavným faktorom, ktorý spôsobil tak masívne rozšírenie tohto pohonu bolo uloženie motora, ktoré pri klasickej koncepcii vyžadovalo použitie kardanového hriadeľa, ktorý zvyšoval hmotnosť vozidla a pri zadnom náhone nízka variabilita karosárskych riešení vozidla. V nasledujúcich rokoch pohon zadnej nápravy pri konštrukcii osobných automobilov využívali už len niektoré automobilky strednej a východnej Európy, keďže v dlhodobo centrálne plánovanom hospodárstve bolo veľmi drahé a komplikované vyvinuť jednoúčelový kĺbový hriadeľ a niektoré automobilky, ktorým pri konštrukcii ich vozidiel nevadila nutnosť použiť kardanový hriadeľ. Riadok 19: * lepšia ovládateľnosť vozidla v situáciách, kedy zapadne do blata, snehu, piesku atď. * krátky tok prenosu [[sila\|sily]] z agregátu na kolesá * lepšie využitie zastavaného priestoru vozidla, vrátane hladkej podlahy vozidla * dobrá [[smerová dynamika]] vozidla pri normálnych aj zhoršených podmienkach. * dobré [[trakčné vlastnosti]] pri normálnych podmienkach * priaznivejšie rozloženie [[hmotnosť\|hmotnosti]] vozidla ako pri zadnom náhone (ideálne je mať motor uprostred) * umožňuje dosiahnuť veľký [[rázvor]] náprav Riadok 28: Medzi nevýhody vozidiel s predným pohonom patria: * horšie trakčné vlastnosti pri stúpaní na klzkom povrchu a ak je zadná náprava príliš zaťažená * komplikovaná [[predná náprava]] * veľké sily v riadení Riadok 43: == Zdroje == * Hudec P.: ''Motorové vozidlá III. Projektovanie vozidiel.'' SjF STU Bratislava. 2. vydanie 1996. {{Technický výhonok}}

Predný náhon: Rozdiel medzi revíziami