Silové napätie v hmote: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
MerlIwBot (diskusia | príspevky)
d robot Zmenil: ca:Tensió mecànica
JAnDbot (diskusia | príspevky)
d r2.5.2) (robot Pridal: cs, pt, sr, ta, vi Zmenil: en, he, uk; kozmetické zmeny
Riadok 3:
'''Silové napätie v hmote''', alebo aj napäťový stav látky, je vyjadrením vnútorných silových pomerov v látke, t. j. toho ako na seba pôsobia dve vzájomne susediace časti látky.
 
Pretože sila, ktorou na seba pôsobia tieto dve časti, je závislá na veľkosti plochy na ktorej sa tieto časti stýkajú, sila sa vyjadruje pomocou napätia '''σσ''', čo je pomer medzi veľkosťou sily '''F''' a plochou '''S''' na ktorú táto sila pripadá:
 
: <math> \sigma = \frac{F}{S} \ </math>
Riadok 9:
Pozn.: Silové napätie vyjadruje iba '''vnútorné sily''' v látke, ktorým sa hovorí aj '''plošné sily'''. Okrem nich existujú aj objemové, alebo hmotové sily, ktoré pôsobia na každú časticu látky priamo (nie sprostredkovane cez susedné častice ako pri vnútorných silách) a často na veľkú vzdialenosť (gravitácia, elektromagnetizmus).
 
Pretože pri vnútorných silách ide o vzájomné pôsobenie na ploche, ide o klasický prípad akcie a reakcie, takže vektor plošnej sily môže mať dva navzájom opačné smery, čo závisí na tom, z ktorej strany sa na plochu pozeráme (z hľadiska ktorej časti látky). Daný stav je popísaný iba jediným napätím '''&sigma;σ''', ale výsledný smer sily je daný jednotkovým normálovým vektorom plochy <math>\vec{n}</math>. Táto idea sa dá jednoducho vyjadriť nasledovne:
 
: <math> \vec{F} = \sigma \,S\,\vec{n}\ </math>
Riadok 109:
\ </math>
 
Treba si zapamätať odlišný význam symbolu &tau;τ v mechanike tekutín oproti významu v inžinierskych oboroch. Jediný rozdiel je v tom, že na diagonále tenzora &tau;τ pribudli normálové viskózne napätia.
 
'''Upozornenie:''' V mechanike tekutín sa vyskytujú aj prípady s opačným významom symbolov '''&sigma;σ''' a '''&tau;τ''' prípadne aj iným označením ('''&pi;π''').
 
== Pozri aj ==
Riadok 124:
* Kuzmin, D. (2007). ''Introduction to CFD''. [http://www.mathematik.uni-dortmund.de/~kuzmin/teaching.html]
* Graham, J. (2005). ''AY 202 - Astrophysical Gas Dynamics''. [http://astron.berkeley.edu/~jrg/ay202]
* Anderson, J. D. J. (1995). ''Computational Fluid Dynamics''. McGraw-Hill. ISBN 00700168520-07-001685-2
* Tannehill, J. C. et al. (1997). ''Computational Fluid Mechanics and Heat Transfer''. Taylor & Francis. ISBN 156032046X1-56032-046-X
* Schlichting, H. (1968). ''Grenzschicht theorie''. Verlag G. Braun.
* Wesseling, P. (2000). ''Principles of Computational Fluid Dynamics''. Springer-Verlag. ISBN 35406785303-540-67853-0
* Kundu, P. K. et al. (2002). ''Fluid Mechanics''. Academic Press. ISBN 01217825140-12-178251-4
 
{{Portál|Fyzika|Fyzikálny}}
Riadok 137:
[[Kategória:Fyzikálne veličiny]]
[[Kategória:Fyzika tuhého telesa]]
 
 
[[az:Gərginlik (mexanika)]]
[[bg:Напрежение (механика)]]
[[ca:Tensió mecànica]]
[[cs:Mechanické napětí]]
[[da:Spænding (mekanik)]]
[[de:Spannung (Mechanik)]]
[[en:Stress (physicsmechanics)]]
[[es:Tensión mecánica]]
[[et:Pinge (tugevusõpetus)]]
[[es:Tensión mecánica]]
[[fa:تنش (فیزیک)]]
[[fi:Jännitys]]
[[fr:Tenseur des contraintes]]
[[gl:Tensión mecánica]]
[[he:מאמץ (הנדסה)]]
[[hu:Mechanikai feszültség]]
[[it:Tensione interna]]
[[ja:応力]]
[[ko:변형력]]
[[it:Tensione interna]]
[[he:טנזור מאמצים]]
[[lv:Mehāniskais spriegums]]
[[hu:Mechanikai feszültség]]
[[nl:Mechanische spanning]]
[[ja:応力]]
[[no:Spenning (mekanikk)]]
[[pl:Naprężenie]]
[[pt:Tensão (mecânica)]]
[[ru:Механическое напряжение]]
[[simple:Stress (physics)]]
[[sl:Mehanska napetost]]
[[sr:Напон (механика)]]
[[fi:Jännitys]]
[[ta:தகைவு]]
[[th:ความเค้น]]
[[uk:Напруження]]
[[uk:Тензор механічних напружень]]
[[vi:Ứng suất]]
[[zh:應力]]