Frixos: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Vytvorená stránka „thumb| ''Frixos a Hellé'' '''Frixos''' (starogr. </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" st...“ |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 7:
Najprv naviedla ženy z [[Kráľovstvo|kráľovstva]], aby upražili osivo [[Obilie|obilia]], to samozrejme po zasiatí nevyklíčilo, nebola žiadna úroda a nastal hlad. Ľud sa búril. Do [[Delfská veštiareň|Delf]] boli vyslaní poslovia a podľa nariadenia kráľovnej priniesli odpoveď bohov: za všetko nesie vinu Frixos a musí byť obetovaný bohom. Kráľ [[Athamas]] sa bál ľudu, ale syna obetovať nechcel. Intrigy manželky Inó viedli nakoniec k tomu, že súhlasil s obetovaním oboch detí. Večer pred určeným dňom priviedla ich pravá matka Nefelé do paláca zlatého barana, ktorý deti odniesol cez more.
[[Hellé]] sa cestou neudržala, spadla do mora a utopila sa. Po nej bola nazvaná morská úžina [[Hellespont]], dnešné [[Dardanely]]. Frixa baran šťastne doniesol do ďalekej [[Kolchida|Kolchidy]], tamojší kráľ [[Aiétes]] ho prijal. Z vďačnosti obetoval zlatého barana najvyššiemu bohu [[Zeus|Diovi]]. Dal zlatú kožu pribiť na rozložitý dub a nechal ju strážiť strašnému stále bdiacemu drakovi a stráž posilnil dvomi býkmi s kovovými nohami. Dávna veštba stanovila, že bude vládnuť len dovtedy, kým bude mať zlaté rúno.
Frixov otec [[Athamas]] bol z vôle bohyne [[Héra|Héry]] postihnutý šialenstvom, v ktorom zabil syna [[Learchos|Learcha]]. Druhého syna mu [[Inó]] vytrhla z rúk a na úteku sa s ním vrhla z vysokého útesu do mora. Prijali ju nymfy, [[Zeus]] z nej urobil morskú bohyňu. Potom si Inó zmenila meno na [[Leukothea]] a synove meno [[Melikertes]] na [[Palaimón]].
| |||
