Verzia z 16:03, 17. december 2011 upraviť Lalina (diskusia \| príspevky) S právom rollback 136 084 editací d →‎Zdroj: kategórie ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 16:09, 7. január 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram, replaced: 1712 m → {{m\|1712\|m}} (2), - → – (5), ý krát → ýkrát, replaced: → (3) Ďalšia úprava →
Riadok 16: }} '''Kitzbühel''' je mesto v [[rakúsko]]m [[Tirolsko\|Tirolsku]] ležiace na rieke [[Kitzbühler Ache]] v [[nadmorská výška\|nadmorskej výške]] 762~~ ~~ metrov, medzi horskými vrcholmi [[Hahnenkamm]] ({{m\|1712 \|m}}) a [[Kitzbüheler Horn]] (~~1 996~~ {{m\|1996\|m}}). Je tiež administratívnym centrom [[Kitzbühel (okres)\|okresu Kitzbühel]]. == Dejiny == Prvými obyvateľmi boli v období medzi 11. a 8. storočím pred naším letopočtom [[Ilýri]] ťažiaci v okolitých horách [[meď]]. Okolo roku [[15 pred Kr.]] jednotky cisára [[Augustus\|Augusta]] prekonali [[Alpy]] a založili tu nové provincie, medzi nimi [[Noricum]]. Po zániku západorímskej ríše sa okolo roku [[800]] v oblasti usadil [[Germáni\|germánsky]] kmeň [[Bavori\|Bavorov]], a začal rúbať miestne lesy. V [[12. storočie\|12. storočí]] je ~~prvý krát~~prvýkrát zmieňované meno ''Chizbuhel'' v dokumentoch kláštora v [[Chiemsee]]. ''Chizzo'' v bavorštine znamená ''klan'', ''Bichl'' ''(Bühel)'' popisuje umiestnenie osady na kopcoch. Kitzbühel sa stal súčasťouí [[Horné Bavorsko\|Horného Bavorska]] v roku [[1255]]. Vojvoda Ľudovít II. Bavorský mu udelil mestské práva [[6. jún]]a [[1271]], a mesto bolo obohnané silnými [[hradby\|hradbami]]. Počas nasledujících storočí sa mesto stalo centrom obchodu a úspešne sa rozvíjalo. Nikdy nebolo postihnuté vojnou a hradby boli preto znížené na úroveň prvého poschodia a boli na nich postavené nové domy. Keď sa [[Margaréta Tirolská]] vydala za bavorského vojvodu Ľudovíta V., stal sa Kitzbühel v roku [[1342]] súčasťou [[Tirolsko\|Tirolska]]. Po mieri v Schärdingu v roku [[1369]] bol opäť vrátený Bavorsku. [[30. jún]]a [[1504]] sa mesto znovu vrátilo k Tirolsku keď [[Maximilián I. Habsburský]] obsadil spolu s ním aj [[Kufstein]]. Riadok 31: == Turistika == [[Súbor:Kitzbuehel03.JPG\|thumb\|left\|Historické centrum Kitzbühelu]] Kitzbühel je jedným z najznámejších rakúskych turistických a športových stredísk. V meste a priľahlých obciach [[Reith bei Kitzbühel]], [[Aurach bei Kitzbühel]] a [[Jochberg]] sa nachádza 516 ubytovacích podnikov (z toho 6 päťhviezdičkových hotelov) s celkovou kapacitou 9200 lôžok. Ich klientelu tvoria prevažne [[Nemci]] (v zime 35~~ ~~ %, v lete dokonca 46~~ ~~ %), [[Rakúšania]] (20% v zime a 18% v lete) a [[Briti (obyvatelia Británie)\|Briti]] (14% a 10%), ale v posledných rokoch pribúdajú aj [[Rusi]], ktorí tu vlastnia i niektoré hotely: napríklad luxusný hotel Grand Tirolia patrí Jelene Baturinovej, manželke moskevského starostu [[Jurij Lužkov\|Lužkova]], a najbohatšej žene v Rusku. Na svahoch hory [[Hahnenkamm]] sa každoročne uskutočňujú preteky [[Svetový pohár v alpskom lyžovaní\|svetového pohára v alpskom lyžovaní]]. V lete sa stáva centrom golfu - – v okolí mesta sú dve osemnásťjamkové a dve deväťjamkové ihriská. Pravidelne sa tu koná tiež jeden z turnajov [[Association of Tennis Professionals\|ATP]] ''Generali Open''. Od roku [[1988]] sa jazdí v okolí ''Kitzbüheler Alpenrallye'', závod historických automobilov. V okolí mesta je sieť turistických chodníkov a horských ciest v celkovej dĺžke cez {{km\|500\|m}} - – napr. na Hahnenkamm, na Kitzbüheler Horn, k Schwarzsee (možnosť kúpania). == Obce v najbližšom okolí == Riadok 60: == Rodáci == * [[Alfons Walde]] (* [[1891]] - – † [[1958]]), expresionistický maliar a architekt * [[Peter Aufschnaiter]] (* [[1899]] - – † [[1973]]), horolezec a geograf * [[Andreas Molterer]] (* [[1931]]), lyžiar * [[Ernst Hinterseer]] (* [[1932]]), lyžiar * [[Hias Leitner]] (* [[1935]]), lyžiar * [[Toni Sailer]] (* [[1935]]), lyžiar * [[Christl Haas]] (* [[1943]] - – † [[2001]]), lyžiar * [[Hansi Hinterseer]] (* [[1954]]), lyžiar a spevák * [[Klaus Sulzenbacher]] (* [[1965]]), lyžiar

Kitzbühel: Rozdiel medzi revíziami