Verzia z 08:13, 16. október 2011 upraviť EmausBot (diskusia \| príspevky) Boti 267 859 editací d r2.6.4) (robot Zmenil: id:Raoul dari Perancis ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:38, 7. január 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 19: \|nástupca = \|manžel = Ľudovít, zomrel pred otcom \|manželka = Emma (* 894 - – † 934), dcéra kráľa Róberta I., svadba v roku [[921]] \|potomstvo = \|dynastia = Riadok 28: ==Životné dáta== -* 918 svadba z Emmou, dcérou ~~Roberta~~Róberta I. -* 921 nástupca v Burgundsku. -* 13. 7. 923 zvolenie a korunovácia v St.Médard-de-Soissons. -* 923- – 933 uznávanie v ríši a boje z Normanmy a Heribertom II.z Vermandois. -* 928 uznanie Karolom III. -* 935 stretnutie troch kráľov (Henrich I., Rudolf II. Burgundský a Raoul I.) pri rieke Chiers. -* 14. 1. 936 zomiera v Auxerre, pochovaný 11. 7. 936 v St.Colombe-lés-Sens. == Život == Rudolf Burgundský bol 13. júla 923 v St. Médard zvolený za kráľa. Ako kráľ musel získať podporu v celom kráľovstve a zápasiť proti svojim odporcom (Hugo z Neustrie, Heribert II. z Vermandois, Giselbert Lotrinský). Rudolf síce nemal problémy s uznaním svojej moci v Burgundsku, zajatie kráľa Karola III. Heribertom II. však predstavovalo pre kráľa nebezpečnú hrozbu. ▼ V roku [[924]] sa Giselbert a gróf Oto z Verdunu podrobili Rudolfovi, no koncom toho istého roku celé Lotrinsko padlo do rúk cisárovi Henrichovi I. Na juhu a západe krajiny bol Rudolf úspešnejší - – v roku 924 mu zložil hold [[Viliam II. Akvitánsky]], a po smrti Karola III. (9.októbra [[929]]) aj mnoho veľmožov, ktorí sa doteraz správali neutrálne.▼ ~~== Životopis ==~~ ▲Rudolf Burgundský bol 13. júla 923 v St.Médard zvolený za kráľa. Ako kráľ musel získať podporu v celom kráľovstve a zápasiť proti svojim odporcom (Hugo z Neustrie, Heribert II. z Vermandois, Giselbert Lotrinský). Rudolf síce nemal problémy s uznaním svojej moci v Burgundsku, zajatie kráľa Karola III. Heribertom II. však predstavovalo pre kráľa nebezpečnú hrozbu. ▲V roku [[924]] sa Giselbert a gróf Oto z Verdunu podrobili Rudolfovi, no koncom toho istého roku celé Lotrinsko padlo do rúk cisárovi Henrichovi I. Na juhu a západe krajiny bol Rudolf úspešnejší - v roku 924 mu zložil hold [[Viliam II. Akvitánsky]], a po smrti Karola III. (9.októbra [[929]]) aj mnoho veľmožov, ktorí sa doteraz správali neutrálne. Po roku [[930]] dosiahol Rudolf niekoľko víťazstiev a v kráľovstve zavládol mier, čo posilnilo jeho legitimitu. Viliam Dlhý meč ho uznal v roku [[933]], čím kráľovské územie rozšíril po [[Bretónsko]]. Řádek 50 ⟶ 49: Rudolfovi prospela smrť Karola III. (929), neutralita cisára Henricha a rastúce uznanie v celej ríši. V roku [[935]] sa Rudolf na pohraničnej rieke Chiers stretol z Henrichom I. a Rudolfom II. Burgundským a uzavrel s nimi zmluvu o priateľstve. Dohoda medzi Hugom a Heribertom viedla k vojne, v ktorej padol aj Rudolfov brat Boso Lotrinský. Posledným Rudolfovým politickým činom bolo vykázanie Heribertových stúpencov do Laonu. Řádek 61 ⟶ 60: Súrodenci: Boso, gróf v Lothringii Hugo (Čierny),gróf v Burgundsku Manželka: Emma (* 894 - – † 934), dcéra kráľa Róberta I., svadba v roku [[921]] *Deti: syn Ľudovít, zomrel pred otcom Predchodca: Robert I. (922- – 923) Nástupca: Ĺudovít IV.Zámorský (936- – 954) == Iné projekty == Riadok 72: == Zdroje == J. Ehlers, H. Muller, B. Schneidmuller – Francouzští králové v obdobi stredoveku. Argo 2003. {{Biografický výhonok}} {{Šablóna:Panovníci Francúzska (2)}}

Raoul I.: Rozdiel medzi revíziami