Linus Carl Pauling: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Peko (diskusia | príspevky)
d fix wikilinky
Riadok 13:
'''Linus Carl Pauling''' (* [[28. február]] [[1901]], [[Portland]] – † [[19. august]] [[1994]], [[Big Sur]]) bol [[Spojené štáty|americký]] [[fyzik]] a [[biochémia|biochemik]], široko známy ako chemik [[20. storočie|20. storočia]].
 
Pauling bol priekopníkom [[kvantová mechanika|kvantovej mechaniky]] v chémii. V roku [[1954]] získal [[Nobelova cena za chémiu|Nobelovu cenu za chémiu]] za svoj výskum podstaty [[chemická väzba|chemickej väzby]]. Bol tiež dôležitou osobou pri určovaní [[bielkovina|bielkovinovej]] štruktúry a bol jedným zo zakladateľov [[Molekulárna biológia|molekulárnej biológie]]. Pauling je známy ako všestranný bádateľ v [[anorganická chémia|anorganickej chémii]], [[organická chémia|organickej chémii]], [[metalurgia|metalurgii]], [[imunológia|imunológii]], [[anesteziológii]], [[psychológia|psychológii]], výskume [[rádioaktívny rozpad|rádioaktívneho rozpadu]] a vo výskume následkov použitia [[atómové zbrane|atómových zbraní]]. V roku [[1962]] získal za svoju kampaň proti pozemnému testovaniu nukleárnych zbraní [[Nobelova cena za mier|Nobelovu cenu za mier]], čím sa stal jedným z nositeľov dvoch [[Nobelova cena|Nobelových cien]]. Neskôr sa stal propagátorom pravidelného požívania veľkých dávok [[VitamínKyselina CL-askorbová|vitamínu C]].
 
== Detstvo ==
Riadok 87:
Koncom 50. rokov 20. storočia Pauling pracoval na úlohe [[enzým]]ov v mozgových procesoch, vo viere, že duševné poruchy môžu byť čiastočne spôsobené enzymatickou dysfunkciou. Nebolo to tak, kým si v roku [[1965]] neprečítal prácu „''[[Niacín]]ová terapia v psychiatrii''“ od [[Abram Hoffer|Abrama Hoffera]]. Paulingovo vplyvné dielo, „''Ortomolekulárna psychiatria''“, bolo publikované v časopise Science v roku [[1968]]. Pauling vytvoril termín „[[ortomolekulárny]]“.
 
Paulingova práca na [[vitamínKyselina CL-askorbová|vitamíne C]] v neskorších rokoch bola kontroverzná a bola považovaná mnohými vedcami za jasný podvod. Prvý predstavený koncept vysoko dávkovaného vitamínu C pochádza od biochemika [[Irwin Stone|Irvina Stonea]] z roku [[1966]] kedy začal brať niekoľko gramov každý deň aby predišiel [[prechladnutie|prechladnutiu]]. Pauling bol potešený výsledkami a začal študovať klinickú literatúru a publikoval „''Vitamin C a obyčajná prechladnutie''“ v roku [[1970]]. Začal dlhú klinickú spoluprácu s Britským onkologickým chirurgom, [[Ewan Cameron|Ewanom Cameronom]], v roku [[1971]] o [[intravenózny|intravenóznom]] a [[orálny|orálnom]] použití [[Vitamín C|vitamínu C]] ako rakovinovej terapie pre pacientov v konečnom štádiu. Cameron a Pauling napísali mnoho prác a populárnych kníh, „''Rakovina a Vitamín C''“, v ktorých opísali svoje pozorovania. Paulingove myšlienky sa však stretli s nepochopením v odbornom svete. Neskôr prebehli tri kontroverzné klinické testy na [[Mayo Clinic]], ktoré viedol Dr. [[Charles Moertel]]. Tieto testy sú dodnes obostreté oblakom dohadov a protirečení, výsledkom však bolo, že Paulingov kredit v odbornej i laickej verejnosti výrazne klesol.
 
V roku [[2005]] niektorí lekári volali pre opatrnejšie opätovné ohodnotenie vitamínu C, hlavne intravenózneho dávkovania, v rakovinovej liečbe. Selektívna jedovatosť vitamínu C pre rakovinové bunky bola demonštrovaná opätovne.