Verzia z 09:59, 9. január 2012 upraviť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 774 editací d iné projekty ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:07, 9. január 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 2: '''Klytaimnéstra''' ([[starogréčtina\|starogr.]] </noinclude><span lang="grc" xml:lang="grc" class="polytonic" style="font-family:'Palatino Linotype'">Κλυταιμνήστρα</span>, {{v jazyku\|lat\|''Clytaemnestra''}}) je v [[grécka mytológia\|gréckej mytológii]] dcéra [[Sparta (starovek)\|spartského]] kráľa [[Tyndareós\|Tyndarea]] a jeho manželky [[Léda\|Lédy]]. Klytaimnéstra bola manželkou [[Mykény\|mykénskeho]] kráľa [[Agamemnón]]a, s ktorým mala štyroch potomkov: syna [[Orestes (Agamemnónov syn)\|Oresta]] a dcéry [[Élektra\|Élektru]], [[Ifigeneia\|Ifigeneiu]] a [[Chrysothemis]]. Jej súrodencami boli [[Dioskurovia\|Kastor]], [[Dioskurovia\|Polydeukes]] a [[Helena (Sparta)\|Helena]], všetci významné postavy starých mýtov. Jej život bol poznačený tým, že jej švagrovi, spartskému kráľovi [[Menelaos\|Menelaovi]] uniesol [[Trója\|trójsky]] princ [[Paris (mytológia)\|Paris]] manželku, Klytaimnéstrinu sestru-dvojča, krásnu [[Helena (Sparta)\|Helenu]]. Menelaos sa obrátil na Agamemnóna, aby mu pomohol ženu dostať späť a pomstiť jeho česť. Vyjednávanie s trójskym kráľom [[Priamos\|Priamom]] o navrátenie Heleny nebolo úspešné. To bolo v čase, keď mykénske kráľovstvo rozkvitalo, bolo bohaté a rešpektované, Agamemnónovi k spokojnosti chýbala práve len sláva na poli vojnovom. Dal dohromady veľké loďstvo a vojsko zo všetkých častí [[Staroveké Grécko\|Grécka]] a bol zvolený jeho vrchným veliteľom. ~~Akonáhle~~Hneď ako Agamemnón odplával do vojny proti [[Trója\|Tróji]], podľahla Klytaimnéstra zvodom manželovho bratranca [[Aigisthos\|Aigistha]] a postupne spolu pripravili plán, ako sa zbaviť kráľa. Vojna trvala dlhých desať rokov, pre Grékov skončila víťazstvom, pre Tróju skazou. Vojská Grékov sa vracali do svojich domovov a kráľ Agamemnón podľa sľubu oznámil manželke svoj návrat už zďaleka ohňom na najvyššej hore nad zálivom. ~~Akonáhle~~Hneď ako špióni oheň uvideli, Aigisthos sa vypravil kráľa uvítať. Pripravil veľkolepú hostinu, v hodovnej sieni však ukryl dvanásť najatých vrahov, ktorí Agamemnóna a jeho druhov zákerne a kruto zavraždili. Rozchýrila sa aj iná verzia, že manžela zavraždila Klytaimnéstra sekerou v kúpeľni. Jej deťom Élektre a Orestovi sa s pomocou ich pestúnky podarilo utiecť. Kráľovná sa po vražde svojho muža vydala za Aigistha a dosadila ho na mykénsky trón. Pod jeho vládou krajina trpela, ľud kráľom i jeho manželkou opovrhoval. Jeho vláda trvala iba sedem rokov - – potom sa vrátil už dospelý syn Orestes a vykonal pomstu - – zabil Aigistha aj svoju zradnú matku. Klytaimnéstra je hodnotená s opovrhnutím vo svojej dobe i v dobe oveľa neskoršej. Vo výpočte možných motívov jej podlého činu sa uvádza niekoľko okolností: Riadok 15: Životný príbeh kráľovnej Klytaimnéstry sa stretol s odozvou najmä v antických tragédiách ''Agamemnon'' (z trilógie''Oresteria''z roku 458 pred Kr.) od [[Aischylos\|Aischyla]] [[Euripides\|Euripidova]] ''Ifigeneia v Aulide'' (408- – 406 pred Kr.) - – v oboch dielach je pohnútkou obetovanie dcéry * Podľa [[Homér]]ej [[Odysea\|Odysei]] Klytaimnéstra podľahla zvodom svojho milenca

Klytaimnéstra: Rozdiel medzi revíziami