Samo Chalupka: Rozdiel medzi revíziami

Narodil sa v rodine evanjelického [[farár]]a [[Adam Chalupka|Adama Chalupku]] (matka Anna rod. Pruniová, brat [[Ján Chalupka]]) a vzdelanie získaval u otca, neskôr navštevoval gymnázium v [[Gemer (obec)|Gemeri]] a od roku [[1822]] študoval na lýceu v [[Kežmarok|Kežmarku]]. Od roku [[1824]] študoval v [[Rožňava|Rožňave]], od roku [[1827]] na [[Bratislava|bratislavskom]] lýceu [[filozofia|filozofiu]] a [[teológia|teológiu]], kde [[1829]] patril k iniciátorom vzniku Spoločnosti českoslovanskej, neskoršieho ohniska štúrovcov. Chalupka pôsobil spočiatku ako [[knihovník]], neskôr sa stal podpredsedom tejto spoločnosti. Členovia spoločnosti sa nevenovali len [[literatúra|literatúre]], ale zaujímali sa i o [[dejiny]], osud [[národ]]ov a ich zápas za slobodu. Preto sa po vypuknutí povstania [[Poľsko|poľskej]] šľachty v roku [[1830]] vydal do [[Poľsko|Poľska]] ako dobrovoľník a v nasledujúcom roku bol zranený v bojoch pri [[Halič]]i. Po uzdravení pôsobil najprv ako vychovávateľ v [[Demänová|Demänovej]], no už v roku [[1833]] pokračoval v štúdiu na evanjelickej teologickej fakulte vo [[Viedeň|Viedni]]. V roku [[1834]] pôsobil ako evanjelický kaplán v Chyžnom, [[1836]] farár v [[Gemerské Teplice|Gemerských Tepliciach]] a po otcovej smrti v roku [[1840]] zaujal jeho miesto v rodnej [[Horná Lehota (okres Brezno)|Hornej Lehote]], kde pôsobil až do svojej smrti.

[[Súbor:Bratislava Radlinskeho busta Samo Chalupka.jpg|náhľad|Pamätník pripomínajúci Sama Chalupku. Pohľad z [[Radlinského]] ulice v [[Bratislava|Bratislave]].]]

mladoslov. spolku Vzájomnosť, [[1844]] štúrovského spolku Tatrín, [[1861]] spolutvorca Memoranda národa slovenského a [[1863]] spoluzakladateľ Matice slovenskej. Jeho básnická dikcia zásadne ovplyvnila ďalšie smerovanie slovenskej poézie na báze ľudovej piesne, balady a historickej epiky, ale aj v oblasti používania literárneho jazyka, ako jeden z prvých tvoril v stredoslovenčine. Zaradil sa k hlavným reprezentantom romantizmu, v ňom rozvinul najmä ľudový jánošíkovský, ale aj protiturecký motív. V historickom speve ''Mor ho!'' zobrazil hrdinský odpor Slovákov v boji proti Rimanom, ktorý sa často aktualizoval v našich dejinách počas boja za nezávislosť a zvrchovanosť Slovenska.