Verzia z 21:47, 10. január 2012 upraviť 195.91.109.156 (diskusia) Pridanie Infoboxu, odseku a obrázku ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:24, 11. január 2012 upraviť vrátiť Saskardin (diskusia \| príspevky) S právom rollback 35 047 editací mínus strojový preklad Ďalšia úprava →
Riadok 32: Ak je dopamín umelo vpravený do organizmu, tak pôsobí na [[vegetatívny nervový systém\|autonómnu nervovú sústavu]] – napríklad povedie k zrýchleniu [[pulz]]u alebo zvýšeniu [[Krvný tlak\|krvného tlaku]]. Ale nemôže sa vstrebať priamo z [[krv]]i do [[Mozog\|mozgu]], preto je podávaný ako liek, ktorý neovplyvňuje [[Centrálna nervová sústava\|centrálnu nervovú sústavu]]. K zvýšeniu hladiny dopamínu napr. v mozgu pacientov trpiacich [[Parkinsonova choroba\|Parkinsonovou chorobou]] je možné prispieť nepriamo, napríklad podaním [[prekurzor]]a dopamínu. ~~== História ==~~ Dopamín bol poprvýkrát syntetizovaný v roku 1910 George Barger a James Ewens na Wellcome laboratórií v Londýne, Anglicko. To bolo vymenovaných dopamínu, pretože to je [[inhibítor]], ktorého predchodca v Barger, Ewens syntéza je 3,4 - dihydroxyfenyl Lanino (levodopamine alebo [[L-DOPA]]). Dopamín ako neurotransmiter bol najprv rozpoznaný v roku 1958 Arvid Carlsson a Nils-Åke Hillarp na laboratória pre chemické farmakológie National Heart inštitútu vo Švédsku. Carlsson bol ocenený v roku 2000 Nobelovou cenou za fyziológiu a medicínu na tom, že dopamín je nielen predchodca norepinefrínu (noradrenalínu) a epinefrín (adrenalín), ale tiež neurotransmitter. == Funkcia == [[Súbor:Dopamine degradation.svg\|vľavo\|náhľad\|Biologický rozklad dopamínu]] Dopamín hrá významnú úlohu v motorických funkciách mozgu. Má rozhodujúci význam pri spracovaní informácií v [[čelový lalok\|čelovom laloku]] mozgu v kognitívnych funkciách mozgu.

Dopamín: Rozdiel medzi revíziami