Vápeník: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 319 bajtov ,  pred 9 rokmi
doplnenie údajov z histórie obce
d (r2.7.1) (robot Pridal: it:Vápeník)
(doplnenie údajov z histórie obce)
|Severná šírka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>
|Východná dĺžka = 00° 00' 00<nowiki>"</nowiki>
|Nadmorská výška = 360 – 667 m
|Rozloha = 4 km2
|Počet obyvateľov = 47
|Stav k = 31.12.2004
|Hustota obyvateľstva =
|Prvá písomná zmienka = 1600
|Kód = 527963
|EČV = SK
|Politická strana = [[SMER – sociálna demokracia|SMER]]
|}}
'''Vápeník''' je [[obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Svidník|Svidník]] a na severe je hraničnou obcou s Poľskom.
 
== Polohopis ==
Obec Vápeník sa rozprestiera v severnej prihraničnej časti [[Nízke Beskýdy|Nízkych Beskýd]] s Poľskou republikou v doline miestneho potoka ústiaceho do Svidničanky. Rodinné domy boli budované po oboch stranách miestneho potoka. Tento princíp zástavby bol rešpektovaný aj v 20. storočíSvidníčky. Nadmorská výška v strede obce je 448 m a v chotári 360 – 667 m.
Členitý povrch chotára obce pozostáva z treťohorného flyšu (súvrstvia morských pieskovcových a bridlicových usadenín, ktoré sú bez skamenelín). V okolí obce sú lesné porasty s bujnou vegetáciou brezy, buka a hrabu. V blízkosti obce sa nachádza minerálny prameň [[Pomirky]].
Susednými obcami Vápeníka na východe je Dlhoňa, na západe Kečkovce, na severe Havranec, juhu Svidnička a Belejovce.
 
== Symboly obce ==
=== Erb ===
 
V roku 1618 sú uvedené ako Vyšný Vápeník a Nižný Vápeník. Do roku 1697 obce splynuli.
 
Obec založili usadlíci so šoltýsom (richtárom) podľa zákupného práva, v ktorom tamojší dedinčania neboli povinní platiť daň. Obec patrila panstvu Makovica a mala šoltýšske a poddanské obyvateľstvo. V roku 1618 šoltýšstvo s mlynom patrilo trom domácnostiam a hospodárilo tu 13 sedliackych domácnosti. Postupne počet obyvateľov a domov vzrástol, avšak nikdy neprekročil počet obyvateľov 200 a počet domov 35.
 
Začiatkom 18. storočia v rokoch druhého decénia 1713 – 1714 v dôsledku ťaživej hospodárskej situácie sa útekmi poddaných z obce takmer vyľudnila.
V polovici 19. storočia, tak ako aj v iných častiach východného Slovenská, sa značná časť obyvateľov vysťahovala a opustila svoju rodnú dedinu.
 
Na život obce a vývoj obyvateľstva vplývali rôzne spoločensko-politické, historické, hospodárske, sociálne, geografické a iné faktory v celej jej 410 ročnej histórii.
Za I. ČSR časť obyvateľstva pracovala v lesoch. V oslobodzovacích bojoch na jeseň roku 1944 bola obec úplne zničená a po oslobodení obnovená.
 
V polovici 19. storočia nastalo veľké vysťahovalectvo. Život obce poznačili dve svetové vojny, ktoré v tomto regióne viedli svoje vojenské operácie.
 
Za I. ČSR časť obyvateľstva pracovala v lesoch. V oslobodzovacích bojoch na jeseň roku 1944 bola obec úplne zničená a po oslobodení obnovená. V januári 1945 bola obec oslobodená.
 
Vojnové udalosti, dnes na betónovom podstavci, pred obcou, pripomína pamätník, tank T – 34. Symbolizuje ťažké pozemné boje v období Karpatsko-duklianskej operácie.
 
Pôdu obrábali súkromne hospodáriaci roľníci. Časť obyvateľstva pracovala v priemyselných podnikoch vo Svidníku, Stropkove a Košiciach.
 
Rozmach obce nastal v 50. rokoch 20. storočia. Bola začatá radová výstavba nových domov, bol zavedený elektrický prúd a vybudovaná cesta. 3. októbra 1951 začína pravidelná autobusová doprava, ktorá spájala obec s okresným sídlom. V druhej polovici 60. rokov bola vybudovaná budova jednotného spotrebného ľudového družstva v ktorom bol obchod s potravinárskym tovarom a hasičský sklad.
 
V roku 1971 obec bola začlenená do JRD Kružľová a v roku 1972 je dokončený kultúrny dom, v ktorom dnes sídli obecný úrad.
 
V 50. rokoch účinkuje vo Vápeníku pod vedením pedagógov z miestnej školy, manželov Uramových folklórny spevácko-tanečný súbor, ktorý vystupoval na festivaloch vo Svidníku, Železovciach a vo Východnej.
 
V roku 1888 bola v priestore obecného cintorína bola postavená cerkov, ktorú dnes využívajú gréckokatolícki veriaci. Po prevrate v roku 1989 sa skončil ekumenizmus gréckokatolíkov a pravoslávnych veriacich. Dovtedy obidve konfesie vykonali svoje obrady v jednom kostole. Po tomto období došlo k vylúčeniu pravoslávnych z kostola. Pravoslávni veriaci vybudovali v roku 1993 svoju cerkov. V obci bola postavená fara i škola. Dnes obidve budovy sú nefunkčné.
 
V obci sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: Bilas, Byro, Fečo, Harviš, Kandravý, Kimák, Krajkovič, Mimovič, Ozogár, Riško, Rodák, Rudý, Pajkoš, Sivík, Sivulič, Timan, Vasilenko, Vasilko, Vasiľko, Vook, Žak.
Anonymný používateľ