Reformácia: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 31:
== Začiatok a priebeh ==
=== Nemecká reformácia ===
Prvá etapa reformácie začala teológom Dr. [[Martin Luther|Martinom Lutherom]] a jeho 95 tézami, ktoré 31. [[október|októbra]] [[1517]] osobne pribil na dvere chrámu vo [[Wittenberg]]u. Tézy kritizovali odpustky a v podstate sa dotýkali všetkých kritických bodov, o ktoré sa neskôr zápasilo počas celej reformácie. Cieľom téz bolo vyprovokovať akadamickú diskusiu. Myšlienky však vzbudili veľkú pozornosť aj u ostatného obyvateľstva a stali sa v okamihu populárnymi. Martin Luther ako doktor už pred tým predstavoval prestíž a autoritu miestnej Univerzity vo Wittenbergu. Preto Rím nemohol dannú situáciu ignorovať. Rím označuje Lutherove učenie za kacírske. V prestížnej rozprave s Johannesom Eckom v Lipsku v roku 1519 Luther zavrhuje učenie o pápežskej neomylnosti a neomylnosti pápežských koncilov. Rím vydáva v roku 1520 bulu v ktorej hrozí Lutherovi kliatbou. Luther ďalej prehlbuje svoje učenie a šíri svoje myšlienky vadávaním nových spisov. Tie sú verejne pálené načo Luther reaguje spálením pápežskej buly. Pápež [[Lev X.]] nakoniec nariaďuje exkomunikáciu. V roku 1521 je Luther predvolaný na ríšsky snem vo [[Worms|Wormse]], kde ani tam Luther nechce odvolať svoje učenie. Cisár [[karolKarol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] vydáva nato [[Wormský edikt]], ktorým je Luther daný do kliatby a jeho učenie je zakázané. Saský [[kurfirst]] Fridrich III. Múdry, ktorý je Lutherovým ochrancom, zinscenuje jeho únos a nechá Luthera v tajnosti previesť na hrad [[Wartburg]], kde Luther preb7va v rokoch 1521 - 1522. Luther počas pobytu na Wartburgu prekladá do nemčiny [[Biblia|Bibliu]], ktorá je nemecky hovoriacemu obyvateľstvu dovtedy nedostupná.
Nemci prechádzajú húfne na novú vieru, mnísi a mníšky opúšťajú kláštory. Proti radikálnym prejavom reformácie (obrazoborectvo a sedliackym nepokojom) reformátor ostro vystupuje. Na politickej úrovni dochádza najprv v roku 1526 v Speyeri k rozhodnutiu, že voľba náboženstva ponecháva autonómnej vôli zemepánov. Keď sa na ďalšom ríšskom sneme 1529 toto právo opäť ruší, evanjelické stavy protestujú (odtiaľ protestanti) opustením rokovaní. V roku 1530 predkladajú evanjelici na sneme v Augsburgu Melanchthonove [[Augsburské vyznanie]]. Je to pokus o priblíženie sa katolíckej strane (zdôraznenie spoločných rysov viery) a zároveň prvé evanjelické vyznanie novej viery. Katolícke stavy toto dielo odmietajú a cisár hrozí protestantom represiami. Evanjelické stavy na svoju obranu zakladajú šmalkaldský spolok. Po porážke protestantov vo šmalkaldské vojne 1546 - 1547 nasleduje prenasledovanie protestantov. Po odstúpení cisára sa uzatvára v roku 1555 Augsburský náboženský mier, ktorého obsahom je zrovnoprávnenie oboch náboženstvo na území Nemecka, a znamená faktické uznanie rozdelenie cirkvi.