Wormský edikt: Rozdiel medzi revíziami

[[Súbor:Lutherdenkmal Worms 1900.jpg|thumb|Pamätník Martina Luthera vo [[Worms]]e]]

 

 

Územní vládcovia a ríšske mestá v ríšskom sneme, ktoré stáli na Lutherovej strane, mali dostatočný vplyv, aby dosiahli Lutherovo pozvanie do Wormsu a zabezpečili mu ochranný sprievod. Edikt bol vydaný 8. mája. Následne sa 17. a 18. mája Luther postavil za každé slovo, ktoré napísal, obhájil svoje učenie a odmietol odvolať svoje názory. Cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] podpísal edikt 28.5., ale jeho realizácia stroskotala na odpore evanjelických ríšskych stavov. Saský kurfirst [[Fridrich III. (SRR)|Fridrich III.]], ochranca Martina Luthera, ho previezol na hrad Wartburg.

 

Reformačné úsilia, ktoré sa snažili postaviť na nohy Kristové evanjelium, boli napádané z mnohých strán. Mnoho dišpút a rozhovorov, snemov či zasadnutí v stredovekej cirkvi boli potrebné na obhajobu reformáčnej pravdy. Toto učenie sa snažilo vyviesť z bludných názorov a bludov, ktoré sa naniesli na Kristove učenie. Veľký význam v luteránskom hnutí mal Martin Luther so svojim reformačným bojom proti odpustkom s ostatnými tézami, ktoré sa v ňom zrodili. Myslím si, že k rastu prispela aj Lipská dišputa, ktorá posilnila Martina Luthera vo vytrvalosti v boji za reformáciu. Na dišpute sa zúčastnil aj Filip Melanchton, humanista, ktorý sa stal jeho najlepším spolupracovníkom, a bol aktivným zástancom reformácie. Lipskú dišputu vyvolal Ján Maier, nazyvaný Eck.

Predmetom dišputy malo byť učenie o milosti a slobodnej vôle. Eck mal dišputovať s Karlstadtom, chcel usvedčiť Luthera z husitského kacírstva. Cisár Maximilián zomrel v januári roku 1519 a počas Lipskej dišputy bol zvolený za nového nemeckého cisára Karol V. Španielsky. Verim, že keby nebolo diel, ktoré boli napísané z pera Martina Luthera a iných zástancov reformácie tak by to bol len malý štart na rozvoj v dejinách obhajovania viery. Rok 1520 bol pre Lutherovu literárnu činnosť plodný. Uverejnil 30 spisov a medzi nimi boli tieto najhlavnejšie: Reč o dobrých skutkoch; Kresťanskej šľachte nemeckého národa; O náprave kresťanského stavu; O babylonskom zajatí cirkvi; O slobode kresťana. Proces Ríma voči Lutherovi trval tri roky, a však všetky úsilia o umlčanie stroskotali. 1. februára 1520 vymenoval pápež komisiu na prípravu buly. Obsahovala 41 téz generálne zatratených, zákaz obhajovať Martina Luthera a rozkaz spáliť jeho spisy. Podpísal ju pápež Lev X. 1. júna 1520.