Wikipédia

Wormský edikt: Rozdiel medzi revíziami

Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
dBez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
[[Súbor:Lutherdenkmal Worms 1900.jpg|thumb|Pamätník Martina Luthera vo [[Worms]]e]]
 
'''Wormský edikt''' bol edikt vydaný a podpísaný nemeckým cisárom Karolom V. 26. mája 1521 po [[Ríšsky snem|Ríšskom sneme]] vo [[Worms]]e, a ktorým saktorý nad [[Martin Luther|Martinom Lutherom]] a jeho prívržencami vyslovilavyslovil ríšskaríšsku kliatbakliatbu aso bolozákazom zakázané čítanievydávania a rozširovaniečítania jehoLutherových spisov.
 
== Pozadie ==
Územní vládcovia a ríšske mestá v ríšskom sneme, ktoré stáli na Lutherovej strane, mali dostatočný vplyv, aby dosiahli Lutherovo pozvanie do Wormsu a zabezpečili mu ochranný sprievod. Edikt bol vydaný 8. mája. Následne sa 17. a 18. mája Luther postavil za každé slovo, ktoré napísal, obhájil svoje učenie a odmietol odvolať svoje názory. Cisár [[Karol V. (Svätá rímska ríša)|Karol V.]] podpísal edikt 28.5., ale jeho realizácia stroskotala na odpore evanjelických ríšskych stavov. Saský kurfirst [[Fridrich III. (SRR)|Fridrich III.]], ochranca Martina Luthera, ho previezol na hrad Wartburg.
ReformačnéÚsilia úsilia,sústredené ktoréna saposilnenie snažilicentrálnej postaviťpozície naJežiša nohya Kristovéjeho evanjelium,zvesti boliv napádanéteológii za mnohýchv strán.cirkevnom Mnohoživote dišpútzápadného a rozhovorovkresťanstva, snemovboli činapádané zasadnutíz vmnohých stredovekejstrán cirkviuž boliv potrebnépočiatočných nafázach obhajobu reformáčnej pravdy[[reformácia|reformácie]]. TotoUž učeniepred sareformáciou snažiloprebehlo vyviesťmnoho zdišpút bludnýcha názorovrozhovorov, asnemov bludovči zasadnutí, ktorév ktorých sa naniesliobhajovali naprincípy Kristovepodobné učenierovnaké ako v reformácii. Veľký význam mal v luteránskom hnutí mal Martin Luther so svojimsvojím reformačným bojom proti odpustkom sa ostatnýmiaj tézami,s ktoréinými sasvojími v ňom zrodilitézami. Myslím si, že kK rastu prispela aj Lipská dišputa, ktorá posilnila Martina Luthera vo vytrvalosti v boji za reformáciu. Na dišpute sa zúčastnil aj Filip Melanchton, humanista, ktorý sa stal jeho najlepším spolupracovníkom, a bol aktivným zástancom reformácie. Lipskú dišputu vyvolal Ján Maier, nazyvaný Eck. Deklaroval Lutherove tézy ako kacírske a nútil Luthera k ich odvolaniu.▼
 
Predmetom dišputy malo byť učenie o milosti a slobodnej vôle. Eck mal dišputovať s Karlstadtom, chcel usvedčiť Luthera z husitského kacírstva. Cisár MaximiliánMedzitým zomrel v januári v roku 1519 Cisár Maximilián a počas Lipskej dišputy bol zvolený za nového nemeckého cisára Karol V. Španielsky. Verim,Rozhodujúci ževplyv kebyna nebološírenie diel,reformácie ktorév bolitejto napísanédobe zintenívne peraLutherovo Martina Lutherapísanie a inýchšírenie zástancovdaných reformácie tak by to bol len malý štart na rozvoj v dejinách obhajovania vieryspisov. Rok 1520 bolje pre Lutherovu literárnu činnosť mimoriadne plodný. UverejnilUverejňuje 30 spisov a medzi nimi boli tieto najhlavnejšie: Reč o dobrých skutkoch; Kresťanskej šľachte nemeckého národa; O náprave kresťanského stavu; O babylonskom zajatí cirkvi; O slobode kresťana. Proces Ríma voči Lutherovi trvaltrvá v tejto dobe už tri roky, a všakavšak všetky úsilia o jeho umlčanie stroskotalistroskotávajú. 1. februára 1520 vymenovalvymenúva pápež komisiu na prípravu buly. ObsahovalaBula obsahovala sformulovala 41 tézbodov generálneopisujúcich zatratených,v čom sa Luther "mýli" a "Luther" má každý z týchto omylov odvolať. Okrem iného je cieľom zákaz obhajovať Martina Luthera a rozkaz spáliť jeho spisy. PodpísalBulu jupodpisuje pápež Lev X. 1. júna 1520. ▼
▲Reformačné úsilia, ktoré sa snažili postaviť na nohy Kristové evanjelium, boli napádané z mnohých strán. Mnoho dišpút a rozhovorov, snemov či zasadnutí v stredovekej cirkvi boli potrebné na obhajobu reformáčnej pravdy. Toto učenie sa snažilo vyviesť z bludných názorov a bludov, ktoré sa naniesli na Kristove učenie. Veľký význam v luteránskom hnutí mal Martin Luther so svojim reformačným bojom proti odpustkom s ostatnými tézami, ktoré sa v ňom zrodili. Myslím si, že k rastu prispela aj Lipská dišputa, ktorá posilnila Martina Luthera vo vytrvalosti v boji za reformáciu. Na dišpute sa zúčastnil aj Filip Melanchton, humanista, ktorý sa stal jeho najlepším spolupracovníkom, a bol aktivným zástancom reformácie. Lipskú dišputu vyvolal Ján Maier, nazyvaný Eck.
Deklaroval Lutherove tézy ako kacírske a nútil Luthera k ich odvolaniu
▲Predmetom dišputy malo byť učenie o milosti a slobodnej vôle. Eck mal dišputovať s Karlstadtom, chcel usvedčiť Luthera z husitského kacírstva. Cisár Maximilián zomrel v januári roku 1519 a počas Lipskej dišputy bol zvolený za nového nemeckého cisára Karol V. Španielsky. Verim, že keby nebolo diel, ktoré boli napísané z pera Martina Luthera a iných zástancov reformácie tak by to bol len malý štart na rozvoj v dejinách obhajovania viery. Rok 1520 bol pre Lutherovu literárnu činnosť plodný. Uverejnil 30 spisov a medzi nimi boli tieto najhlavnejšie: Reč o dobrých skutkoch; Kresťanskej šľachte nemeckého národa; O náprave kresťanského stavu; O babylonskom zajatí cirkvi; O slobode kresťana. Proces Ríma voči Lutherovi trval tri roky, a však všetky úsilia o umlčanie stroskotali. 1. februára 1520 vymenoval pápež komisiu na prípravu buly. Obsahovala 41 téz generálne zatratených, zákaz obhajovať Martina Luthera a rozkaz spáliť jeho spisy. Podpísal ju pápež Lev X. 1. júna 1520.
 
== Vývoj pred snemom ==
Lutherovho volenca Fridricha Múdreho žiadal, aby sám vykonal trest na Lutherovi, alebo aby ho uväznil a vydal pápežovi. Luther vydal obranný spis proti bule antikrista, v ktorom vyhlasuje: „Ak pápež neodvolá a nezatratí túto bulu, nepotresce dr. Ecka s jeho druhmi, tak nech nikto nepochybuje, že pápež je nepriateľom Božím, prenasledovateľom Kristovým, rušiteľom kresťanstva a skutočným antikristom.“ Lutherove spisy sa už verejne pálili, a tak poburený Luther hodil do ohňa knihu kanonického práva pápežských dekrétov a potom bulu. Dňa 3. januára 1521 bola proti nemu vydaná pápežská kliatba bulou. Pápeži žiadali cisára, aby ríšskou kliatbou dokončil pápežské odsúdenie. No boli tu stavy ríše, ktorých súhlas cisár potreboval kvôli nastávajúcej vojne s Francúzskom. Stavy sa zhromažďovali na snem do Wormsu a netajili sa sympatiami k Lutherovi. Cisár sľúbil vypočutie Luthera. Do Wormsu bol v roku 1521 teda zvolaný cisárom snem z dvoch dôvodov: cisár sa potreboval ujať moci v Nemecku a pripraviť sa na vojnu v súvislosti s Francúzskymi a Talianskymi nárokmi na územia. Lutherova cesta bola triumfálna, vítali ho masy ľudu, bol pre nich obranca Nemecka.▼
 
▲Pápež Lutherovho volenca Fridricha Múdreho žiadalžiada, aby sám vykonal trest na Lutherovi, alebo aby ho uväznil a vydal pápežovi. Luther vydal obranný spis proti bule antikrista, v ktorom vyhlasuje: „Ak pápež neodvolá a nezatratí túto bulu, nepotresce dr. Ecka s jeho druhmi, tak nech nikto nepochybuje, že pápež je nepriateľom Božím, prenasledovateľom Kristovým, rušiteľom kresťanstva a skutočným antikristom.“ Lutherove spisy sa už verejne pálili, a tak poburený Luther hodil do ohňa knihu kanonického práva pápežských dekrétov a potom bulu. Dňa 3. januára 1521 bola proti nemuLutherovi vydaná pápežskánová kliatbabula, ktorá tentokrát vyhlásila pápežskú kliatbu a bulouexkomunikáciu. Pápeži žiadali cisára, aby ríšskou kliatbou dokončil pápežské odsúdenie. NoCisár bolisľúbil tuvypočutie stavy ríše, ktorých súhlas cisár potreboval kvôli nastávajúcej vojne s Francúzskom. Stavy sa zhromažďovali na snem do WormsuLuthera a netajilibol sazvolaný sympatiamiríšsky k Lutherovi. Cisár sľúbil vypočutie Lutherasnem. Do Wormsu bol v roku 1521 tedasnem zvolaný cisárom snem z dvoch dôvodov: cisár sa potreboval ujať moci v Nemecku a pripraviť sa na vojnu v súvislosti s Francúzskymi a Talianskymi nárokmi na územia. Cisár potreboval od stavov ríše súhlas kvôli nastávajúcej vojne s Francúzskom z ktorých mnohé sa netajili sympatiami k Lutherovi. Lutherova cesta bola triumfálna, vítali ho masy ľudu, bol pre nich obranca Nemecka.
Martin Luthervýstúpil na sneme vo Worms dvakrát. Na prvom výstúpení 17 apríla mal odpovedať na 2 otázky: 1. Či knihy, ktoré boli napísané a ktoré zhromaždil Eck sú jeho a 2. otázka znela či odvolá alebo neodvolá obsah kníh. Na prvú prisvedčil a na druhú si výžiadal čas. Na druhom výstúpení Eck znova položil otázku Lutherovi. Martin však majstrovsky rozdeli svoje knihy do troch tried na: vzdelávacie, útoky na pápežskú tyraniu, knihy proti pápežovým spojencom a povedal, že odvolá len pod tou podmienkou ak bude usvedčení Písmom a nie pápežom, či koncilom „Tu stojím. Inak nemôžem Boh mi pomáhaj. Amen“ Cisár chcel postaviť Luthera mimo zákon. No nakoniec bol zostavený Wormský edikt, v máji 26, v ktorom bol Martin Luther označovaní za kacíra a bola nad ním vydaná ríšska kliatba. Nik ho nesmel prijať, poskytnúť mu byt, jedlo, pitie, mal byť odovzdaný cisárovi, treba spáliť jeho spisy a nijaké knihy v ríši sa nesmú tlačiť bez súhlasu vrchnosti. Po tomto rozhodnutí sa ho nik nesmel verejne zastať. Bola mu zakázana kazateľská činnosť. Priatelia našli riešenie. Keď cestoval lesom bol prepadnutý a privedený na hrad Wartburg, kde sa skrýval pod menom Junker Juraj. Z mnícha sa stal bradatý rytier. Nepriatelia sa tešili, že je už mŕtvy. Prežil tu 300 dní, ktoré vyplnil literárnou prácou. S jeho pobytom je spojený preklad Novej zmluvy.▼
 
== Priebeh ==
 
Martin Luther výstúpil na sneme vo Wormse dvakrát. Na prvom výstúpení 17 apríla mal odpovedať na 2 otázky: 1. Či knihy, ktoré boli napísané a ktoré zhromaždil Eck sú jeho a 2. otázka znela či odvolá alebo neodvolá obsah kníh. Na prvú prisvedčil a na druhú si výžiadal čas. Na druhom výstúpení Eck znova položil otázku Lutherovi. Martin však majstrovsky rozdeli svoje knihy do
▲Martin Luthervýstúpil na sneme vo Worms dvakrát. Na prvom výstúpení 17 apríla mal odpovedať na 2 otázky: 1. Či knihy, ktoré boli napísané a ktoré zhromaždil Eck sú jeho a 2. otázka znela či odvolá alebo neodvolá obsah kníh. Na prvú prisvedčil a na druhú si výžiadal čas. Na druhom výstúpení Eck znova položil otázku Lutherovi. Martin však majstrovsky rozdeli svoje knihy do troch tried na: vzdelávacie, útoky na pápežskú tyraniu, knihy proti pápežovým spojencom a povedal, že odvolá len pod tou podmienkou ak bude usvedčeníusvedčený Písmom a nie pápežom, či koncilom „Tu stojím. Inak nemôžem Boh mi pomáhaj. Amen“ Cisár chcel postaviť Luthera mimo zákon. No nakoniec bol zostavený Wormský edikt, v máji 26, v ktorom bol Martin Luther označovaníoznačovaný za kacíra a bola nad ním vydaná ríšska kliatba. Nik ho nesmel prijať, poskytnúť mu byt, jedlo, pitie, mal byť odovzdaný cisárovi, treba spáliť jeho spisy a nijaké knihy v ríši sa nesmú tlačiť bez súhlasu vrchnosti. Po tomto rozhodnutí sa ho nik nesmel verejne zastať. Bola mu zakázana kazateľská činnosť. Priatelia našli riešenie. Keď cestoval lesom bol prepadnutý a privedený na hrad Wartburg, kde sa skrýval pod menom Junker Juraj. Z mnícha sa stal bradatý rytier. Nepriatelia sa tešili, že je už mŕtvy. Prežil tu 300 dní, ktoré vyplnil literárnou prácou. S jeho pobytom je spojený preklad Novej zmluvy.
 
 
== Vývoj po sneme
 
Priatelia našli riešenie. Keď Luther cestoval lesom, bol na rozkaz saského kurfirsta Fridricha Múdreho zinscenovaný jeho prepad a privedený bol na hrad Wartburg, kde sa skrýval pod menom Junker Juraj. Z mnícha sa stal bradatý rytier. Nepriatelia sa tešili, že je už mŕtvy. Prežil tu 300 dní, ktoré vyplnil literárnou prácou. S jeho pobytom je spojený preklad Novej zmluvy.
 
Začína sa objavovať nespokojnosť proti omši a celibátu. Mníšske sľuby začínali byť ohrozené. V novembri vystúpilo z wittenbergského kláštora trinásť augustiniánskych mníchov. Luther napomínal poddaných pred rebéliou. Dňa 25. decembra 1521 bola v mestskom chráme vo Wittenbergu prvýkrát prisluhovaná Večera Pánova evanjelickým spôsobom. Medzitým Filip Melanchton vydáva svoje systematické dielo: Locci communes rerum Theologicarum. Luther bol týmto dielom taký nadšený, že povedal, že by toto dielo mohlo byť pokojne zaradené do Písma svätého. Bol veľmi rád, pretože si uvedomoval, že toto dielo prispeje k obhajobe reformácie a šíreniu luteranizmu. V roku 1522 prišiel Martin Luther do Wittenbergu a vysvetľoval otázky učenia o omši, celibáte, obrazoch, spovedi. Jeho kázne pôsobili upokojujúco, no bol stále pod hrozbou wormského ediktu. Na námestí v Bruseli boli upálení prví luteráni Ján Es a Henrich Vos. V Durínsku sa zakladali spolky, ktoré hrozili vzburou. Tomáš Munzer sa stal vodcom, bol pokladaný za nepriateľa kniežat, rímskokatolíckej cirkvi, a luteránstva. Luther navrhoval rokovanie a zmierenie, vyčítal to kniežatám a pánom, že dali príčinu k tejto situacií. Snem v Norimberku je možné považovať za začiatok rozdelenia Nemecka na protestantský a rímskokatolícky tábor.
Řádek 20 ⟶ 29:
Išlo prakticky o uznanie teritoriálného princípu. V Speyeri sa konal ďalší snem, ten vďaka katolíckej presile zrušil rozhodnutie z roku 1526 a znovu potvrdil wormský edikt už len pre katolícke teritória. V krajoch kde mali prevahu luteráni sa musel dodržiavať princíp náboženskej slobody pre katolíkov, no v katolíckych krajoch už sloboda pre luteránov nebola zaručená. Veľmi dôležitý bol v tejto situácií úspech na Augsburskom sneme, ktorý zvolal Karol V. A chcel na ňom definitívne ukončiť náboženské rozpory v Nemecku. Luteráni na ňom predložili svoje vyznanie, v ktorom dokazujú pravdivosť kresťanskej viery protestantov a podopierajú ním svoje učenie. Melanchton napísal Confessio Augustana - Augsburské vyznanie a podpísali ho aj protestantské kniežatá. Toto Vyznanie predložili na sneme. Pre svoj historický význam a sčasti pre svoju vnútornú hodnotu sa stalo najvplyvnejším zo všetkých luteránskych vyznaní viery. Neskôr bol Melanchton „nútený“ napísať aj Obranu Augsburského vyznania, ktorú však cisár Karol neprijal. Bez hrozby, ktorú predstavoval wormský edikt by takéto vyznanie viery a definovanie učenia pravdepodobne nikdy nebolo vzniklo. Na sneme zvíťazili rímskokatolíci, ktorý mohli uviesť do platnosti wormský edikt proti Lutherovi. Bol i znovu obnovený cisársky odvolávací súdný dvor, čo prakticky znamenalo koniec možností kladných súdnych rozhodnutí pre protestantov. Túto nepriaznivú situáciu pomohla zjednotiť protestantov Šmalkálska liga, ktorá na sneme v [[Norinberg]]u uzavrela s cisárom mier až do všeobecného koncilu.
 
K rozvoju luteránstva prispeli aj katastrofa anabaptistov v Munsteri v rokoch 1534 - 1535 a tiež aj Wittenberská dohoda - concordia o Večeri Pánovej. Ako i Augsburský mier z roku 1555. Tu si luteráni žiadali plné práva, vrátenie všetkých cirkevných majetkov a toleranciu luteránov na katolíckych územiach. Tieto požiadavky neboli splnené. Slobodná voľba vierovyznania bola obmedzená iba na ríšske stavy a rytierstvo. Poddaní museli prijať vieru svojho zemepána, podľa princípu cuius regio, eius religio - čiakoho zempanstvo, toho náboženstvo. Tí, ktorí sa tomuto pravidlu nechceli podriadiť, mali právo sa aj s celým majetkom vysťahovať. Výnimočné postavenie získali slobodné ríšske mestá, v ktorých mohli obe cirkvi pôsobiť vedľa seba. Dohoda sa vzťahovala iba na luteránov. Tak sa stal Augsburský mier z roku 1555 veľkou podporou k rastu významného diela – luteranizmu.
 
<!-- Myslim si, že wormskýWormský edikt mal pozitívny vplyv na cirkevný aj teologický rozvoj luteránskeho hnutia. Pomohol evanjelikom lepšie a hlbšie preskúmať svoju vlastnú identitu. „Rozum je najväčší nepriateľ viery. Každý kto len chce byť kresťanom musí svoje oči odtrhnúť od svojho rozumu" - Martin Luther.
-->
 
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/wiki/Wormský_edikt“