Ústava Československej republiky (1948): Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace
Bez shrnutí editace
Riadok 14:
ustanovila národné výbory ako ľudové miestne orgány štátnej moci a správy;
upravila postavenie a úlohy jednotnej odborovej organizácie a ostatných dobrovoľných organizácií v socialistickej spoločnosti. (čl. IV ods. 3).
 
Ústava prostredníctvom nich umožňovala „širokým pracujúcim masám“ zúčastňovať sa na správe štátu. Národné zhromaždenie (300 poslancov volených na 6 rokov), bolo v zmysle ústavy jednokomorovým najvyšším zákonodarným zastupiteľským orgánom s pôsobnosťou na celom území ČSR. Prezident republiky ako najvyšší orgán štátnej moci bol volený na sedem rokov Národným zhromaždením. Vláda sa skladala z predsedu, jeho námestníkov a ostatných členov ( ministrov a štátnych tajomníkov). Všetky ústavné inštitúcie a celý právny poriadok boli v ústave upravené tak, aby ľudovodemokratický štát vytvoril predpoklady na realizovanie vízie komunistov- nového socialistického spoločenského poriadku budovaného podľa sovietskeho vzoru, v zmysle ideológie marxizmu- leninizmu.