|
'''Ústava Československej republiky''', známa ako '''Ústava 9. mája''', z roku 1948 bola [[ústava]] prijatá Ústavodarným národným zhromaždením [[9. máj]]a [[1948]]. Deklarovala „víťazstvo robotníckej triedy“ vo februári [[1948]], definovala [[Česko-Slovensko|Česko-slovenskú republiku]] ako „ľudovodemokratický štát“ a zabezpečovala položenie základov [[socializmus|socializmu]] vo všetkých oblastiach spoločenského života. Zakotvila asymetrické štátoprávne usporiadanie, teda okrem česko-slovenských orgánov iba existenciu slovenských orgánov s obmedzenou [[autonómia|autonómiou]] a žiadne české orgány. Povoľovala existenciu podnikov do 50 zamestnancov a držbu pôdy do 50 ha. (Tento princíp bol v praxi porušený.)
Ústava 9. mája sa vyznačovala týmito charakteristickými znakmi:
Deklarovala politické víťazstvo robotníckej triedy a ostatných pracujúcich;
Zakotvila princíp suverenity ľudu v čl. I ods.2- „Ľud je jediným zdrojom všetkej moci v štáte“;
zakotvila, že „Československá republika je jednotný štát dvoch rovnoprávnych národov Čechov a Slovákov“ (čl. II ods. 1);
zakotvila rovnaké práva a slobody vrátane sociálnych práv všetkým občanom;
proklamovala úplnú rovnoprávnosť mužov a žien;
zakotvila trojsektorovú hospodársku ústavu, v ktorej rozhodujúcim článkom mal byť socialistický sektor;
upravila otázku znárodnenia súkromného majetku, podnikov a podobne;
zaviedla socialistický princíp plánovania v celom hospodárskom a spoločenskom živote;
riešila národnostnú otázku Čechov a Slovákov na základe zásad v Košickom vládnom programe, zakotvila slovenské národné orgány ako orgány, ktoré vykonávajú zákonodarnú, vládnu a výkonnú moc na území Slovenska podľa ústavy;
ustanovila národné výbory ako ľudové miestne orgány štátnej moci a správy;
upravila postavenie a úlohy jednotnej odborovej organizácie a ostatných dobrovoľných organizácií v socialistickej spoločnosti. (čl. IV ods. 3).
Ústava prostredníctvom nich umožňovala „širokým pracujúcim masám“ zúčastňovať sa na správe štátu. Národné zhromaždenie (300 poslancov volených na 6 rokov), bolo v zmysle ústavy jednokomorovým najvyšším zákonodarným zastupiteľským orgánom s pôsobnosťou na celom území ČSR. Prezident republiky ako najvyšší orgán štátnej moci bol volený na sedem rokov Národným zhromaždením. Vláda sa skladala z predsedu, jeho námestníkov a ostatných členov ( ministrov a štátnych tajomníkov). Všetky ústavné inštitúcie a celý právny poriadok boli v ústave upravené tak, aby ľudovodemokratický štát vytvoril predpoklady na realizovanie vízie komunistov- nového socialistického spoločenského poriadku budovaného podľa sovietskeho vzoru, v zmysle ideológie marxizmu- leninizmu.
{{Šablóna:Cs-timeline-zmluvy}}
| 