Reformácia: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d fix |
|||
Riadok 41:
Reformačný pohyb dospieva k diferenciácii na druhý prúd, keď na pole teológie vstupujú [[Ulrich Zwingli]] a následne [[Ján Kalvín]].
Pod vedením [[Ulrich Zvingli|Ulricha Zwingliho]] na jar 1522 začína reformácie v [[Zürich|Zürichu]]. Mestská rada súhlasí s evanjelickým kázaním, postupne dochádza k odstráneniu údajne nebiblických elementov v cirkevnom živote, je sprevádzané aj obrazoborectvom. Napriek rovnakým východiskám sa teologické názory Zwingliho čiastočne líšili od Lutherových. Pokus o nájdenie spoločného stanoviska pri Marburských náboženských rozhovoroch v roku 1529 stroskotalo na otázke Svätej večere. Napätá náboženská situácia vo Švajčiarsku vyústila v občiansku vojnu, 1531 Zwingli umiera v bitke pri Kappele. Jeho nasledovník Heinrich Bullinger spolupracoval na formulovaní Prvého helvétskeho vyznania (1536).
V roku 1533 prichádza do Švajčiarska [[Ján Kalvín]], prenasledovaný vo Francúzsku pre svoje protestantské názory. Svoje učenie zhŕňa v publikácii Inštitúcie (1535). Od roku 1536 pôsobí Kalvín v [[Ženeve|Ženeva]], kde zavádza radikálnu reformáciu, ktorá sa dotýka prakticky každého aspektu civilného života všetkých obyvateľov mesta. Nakrátko je vypovedaný, po návrate pokračuje v budovaní [[teokracia|teokracie]] (prepojenie náboženstvo s politikou). Kalvínovo učenie o predestináci (predurčenie človeka ku spáse alebo zavrhnutiu) luteráni neuznávali, rovnako ani aj jeho pozíciu k Svätej večeri, ktorú mal spoločnú s Ulrichom Zwinglim. Keď v roku 1549 Kalvín s Bullingerem uzatvárajú spoločné vyznanie, vzniká jednotná švajčiarska reformovaná cirkev. V roku 1566 požiadal nemecký reformovaný falcký [[kurfirst]] Ľudovít VI. Bullingera o zaslanie vyznania, ktoré vychádza po podpísaní teológov švajčiarskych kantónov pod názvom Druhé Helvétska vyznanie. To sa potom stáva základom reformovaných cirkví i v zahraničí.
Výsledným stavom je existencia nových – na rímskom biskupovi nezávislých – cirkví – a kultúra [[protestantizmus|protestantizmu]]. Výraznejšie sa profilujú dva základné typy teológií – [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelické cirkvi]] založené hlavne na princípoch [[Martin Luther|Lutherových]] ("[[luteráni]]") a cirkvi založené na na pozícii Jána Kalvína – tzv. reformované cirkvi, resp. [[kalvinizmus]]. Luteranizmus a kalvinizmus môžeme pokladať za dvé hlavné osy teologického pohybu v reformácii. Z nich vychádza aj väčšina súčasných – na základe reformácie vzniknuvších – cirkví. Dôležitým výsledkom reformácie sú jej radikálne smery, medzi inými napríklad [[anabaptizmus]] (dôraz na krst dospelých). Na anabaptizmus nepriamo nadväzuje baptizmus a letničné hnutia, ktoré sa formovali od 17. storočia a to predovšetkým v Holandsku, Anglicku a v Novom Anglicku (USA).
| |||