Martin Luther: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
dBez shrnutí editace |
||
Riadok 21:
Skúsenosti s rozporom medzi svojím svedomím, vychádzajúcim zo štúdia [[Biblia|Biblie]], oficiálnym učením vtedajšej cirkvi a jej praxou, vedú Luthera vo [[Wittenberg]]u [[31. október|31. októbra]] [[1517]] k uverejneniu 95 téz, určených pre akademickú diskusiu, ktoré najmä kriticky reagovali na prax udeľovania [[odpustok|odpustkov]]. Lutherov spor o odpustky sa stal predmetom širokého záujmu. Len vďaka priazni, ktorú mu preukázal jeho zemepán - saské knieža Fridrich Múdry, nestihol Luthera podobný osud ako Jána Husa. Unikol pápežskej kliatbe i cisárskemu odsúdeniu (Pápež [[Lev X.]] vydal v roku [[1515]] [[bula|bulu]] o predaji odpustkov pre stavbu [[Chrám svätého Petra|svätopeterského chrámu]] v [[Rím]]e). Tézy, ktoré sa bez vedomia Luthera rýchlo rozšírili, vyvolali kvôli vtedajšej všeobecnej nespokojnosti s cirkvou veľký ohlas. Oficiálne miesta spočiatku reagujú na obvinenie Luthera z [[kacírstvo|kacírstva]] [[dominikáni|dominikánmi]] veľmi zdržanlivo, Luther je totiž chránencom [[Sasko|saského]] [[kurfirst]]a [[Frederik Múdry|Fridricha Múdreho]]. Namiesto toho, aby šiel do Ríma, kam ho predvolali, presadí kurfirst, aby Luthera vypočul kardinál Kajetán v [[Augsburg]]u ([[1518]]). Ten Lutherovi pohrozil kliatbou.
V roku [[1519]] sa Luther zúčastňuje rozpravy s Eckom v [[Lipsko|Lipsku]], v ktorej popiera neomylnosť pápeža a [[koncil]]ov. Rím v 15. júna [[1520]] vydáva bulu ''Exsurge Domine'' ktorou oficiálne hrozí kliatbou. Luther medzitým vydáva reformačné spisy, v ktorých svoje názory ďalej obhajuje. Keď po ich verejnom pálení odpovedá spálením pápežskej buly, nariadi pápež [[Lev X.]] novou bulou ''Decet Romanum Pontificet'' z 3. januára [[1521]] jeho exkomunikáciu. Keďže svoje tézy neodvoláva ani na nemeckom Ríšskom sneme vo [[Worms]]e (17. - 18. apríla 1521)
Lutherove myšlienky sa medzitým lavínovito šíria a stretajú sa v celej krajine s búrlivým prijatím. Od radikálnych prejavov priaznivcov nového učenia sa Luther od začiatku ostro dištancuje. V [[1522]] sa vracia do Wittenbergu, aby zastavil [[obrazoborectvo]]. Káže o otázkach učenia o [[Omša (bohoslužba)|omši]], [[celibát|celibáte]], obrazoch, [[spoveď|spovedi]]. Jeho kázne pôsobili upokojujúco, no bol stále pod hrozbou wormského ediktu. V roku [[1524]] začína Luther opäť prednášať, vystupuje proti [[Tomáš Müntzer|Tomášovi Müntzerovi (Thomas Müntzer)]], ktorý svojimi kázňami podnecoval sedliakov k nepokojom ([[Nemecká sedliacka vojna]]).
|