Wormský edikt: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 8:
== Vývoj pred Wormským snemom ==
Pápež Lutherovho volenca Fridricha Múdreho žiada, aby sám vykonal trest na Lutherovi, alebo aby ho uväznil a vydal pápežovi. Luther vydáva obranný spis proti bule "antikrista", v ktorom vyhlasuje: „Ak pápež neodvolá a nezatratí túto bulu, nepotresce dr. Ecka s jeho druhmi, tak nech nikto nepochybuje, že pápež je nepriateľom Božím, prenasledovateľom Kristovým, rušiteľom kresťanstva a skutočným antikristom.“ Lutherove spisy sa už verejne pálili, a tak poburený Luther hodil do ohňa knihu kanonického práva pápežských dekrétov a potom aj bulu. Dňa 3. januára 1521 bola proti Lutherovi vydaná nová bula, ktorá tentokrát vyhlásila pápežskú kliatbu a exkomunikáciu. Pápeži žiadali cisára, aby ríšskou kliatbou dokončil pápežské odsúdenie. Cisár sľúbil vypočutie Luthera a bol zvolaný ríšsky snem. Do Wormsu bol v roku 1521 snem zvolaný z dvoch dôvodov:
== Priebeh snemu a edikt ==
Martin Luther výstúpil na sneme vo Wormse dvakrát. Na prvom výstúpení 17 apríla mal odpovedať na 2 otázky: 1. Či knihy, ktoré boli napísané a ktoré zhromaždil Eck sú jeho a 2. otázka znela či odvolá alebo neodvolá obsah kníh. Na prvú prisvedčil a na druhú si výžiadal čas. Na druhom výstúpení Eck znova položil otázku Lutherovi. Martin však majstrovsky rozdeli svoje knihy do
troch tried na: vzdelávacie, útoky na pápežskú tyraniu, knihy proti pápežovým spojencom a povedal, že odvolá len pod tou podmienkou ak bude usvedčený Písmom a nie pápežom, či koncilom „Tu stojím. Inak nemôžem Boh mi pomáhaj. Amen“ Cisár chcel postaviť Luthera mimo zákon. No nakoniec bol zostavený Wormský edikt, v máji 26, v ktorom bol Martin Luther označovaný za kacíra a bola nad ním vydaná ríšska kliatba. Nik ho nesmel prijať, poskytnúť mu byt, jedlo, pitie, mal byť odovzdaný cisárovi, bolo treba spáliť jeho spisy a nijaké knihy v ríši sa nesmú tlačiť bez súhlasu vrchnosti. Po tomto rozhodnutí sa ho nik nesmel verejne zastať. Bola mu zakázana kazateľská činnosť.
==
Hneď po sneme saský kurfirst Fridricha Múdry zinscenuje prepad a Luthera privádza na hrad Wartburg, kde ho ukrýva pod menom Junker Juraj. Prežíva tu 300 dní, ktoré vyplňuje literárnou prácou. S jeho pobytom je spojený preklad Novej zmluvy. V 1522 sa Luther vracia do Wittenbergu, kde najprv káže a od roku 1524 znova aj prednáša. Hnutie sa ďalej šíri. Mníšske sľuby začínajú byť ohrozované. Na námestí v Bruseli boli upálení prví luteráni Ján Es a Henrich Vos. V Durínsku sa zakladali spolky, ktoré hrozili vzburou. Luther navrhoval rokovanie a zmierenie, vyčítal to kniežatám a pánom, že dali príčinu k tejto situacií. Snem v Norimberku je možné považovať za začiatok rozdelenia Nemecka na protestantský a rímskokatolícky tábor.
Hoci sa pápežskému legátovi Campeggiovi podarilo dosiahnuť to, že nemecké kniežatá budú uplatňovať Wormský edikt pokiaľ to bude možné, v Regensburgu uzavrel ligu na podporu rímskej veci, čím bol Rím posilnený na juhu Nemecka. Na druhej strane však Filip Hessenský bol najschopnejším luteránskym politikom, ktorý prispel k Lutherovej obhajobe.
Po smrti Fridricha Múdrého sa stal nástupcom jeho brat Ján Vytrvalý, ktorý pokračoval v obrane reformácie. Šírenie reformácie dostali do rúk kniežatá, ktoré v roku 1526 uzavreli pod vedením Filipa Hessenského Torgavský zväz. Ten bol odpoveďou na Dessavský zväz, ktorý vytvorili katolícke kniežatá. Najbližší snem v roku 1526 v Speyeri mal riešiť nábožensku otázku. Cisár Karol V. však kvôli svojím vojenským aktivitám poslal na snem svojho brata Ferdinanda I. Ten požadoval uplatňovanie wormského ediktu, čo sa napokon nestalo, pretože bolo potrebné zjednoťiť kniežatá pod vplyvom hroziaceho nebezpečenstva zo strany Turkov. Záver snemu bol teda dočasný a tento stav dovoľoval štátu praktizovať náboženstvo podľa svojej vôle až do všeobecného koncilu.
Išlo prakticky o uznanie teritoriálného princípu. V Speyeri sa konal ďalší snem, ten vďaka katolíckej presile zrušil rozhodnutie z roku 1526 a znovu potvrdil wormský edikt už len pre katolícke teritória. V krajoch kde mali prevahu luteráni sa musel dodržiavať princíp náboženskej slobody pre katolíkov, no v katolíckych krajoch už sloboda pre luteránov nebola zaručená. Veľmi dôležitý bol v tejto situácií úspech na Augsburskom sneme, ktorý zvolal Karol V. A chcel na ňom definitívne ukončiť náboženské rozpory v Nemecku. Melanchton s Lutherom sú „nútení“ napísať Obranu Augsburského vyznania, ktorú však cisár Karol neprijal. Wormský edikt stále predstavuje hrozbu a je podnetom pre spísanie vyznania viery a aj pre definovanie učenia obsiahnuté v Augsdifferences kalvinism lutheranismburskom vyznaní a jeho "Obrane". Na sneme zvíťazili rímskokatolíci, ktorý mohli uviesť do platnosti Wormský edikt proti Lutherovi. Bol obnovený cisársky odvolávací súdný dvor, čo prakticky znamenalo koniec možností kladných súdnych rozhodnutí pre protestantov. Táto nepriaznivá situácia pomohla zjednotiť protestantov v tzv. Šmalkálskej lige, ktorá na sneme v [[Norinberg]]u uzavrela s cisárom mier až do všeobecného koncilu.▼
▲
K rozvoju nemeckej reformácie prispela aj katastrofa anabaptistov v Munsteri v rokoch 1534 - 1535 a tiež aj Wittenberská dohoda - concordia o Večeri Pánovej. Ako i Augsburský mier z roku 1555. Tu si luteráni žiadali plné práva, vrátenie všetkých cirkevných majetkov a toleranciu luteránov na katolíckych územiach. Tieto požiadavky neboli splnené. Slobodná voľba vierovyznania bola obmedzená iba na ríšske stavy a rytierstvo. Poddaní museli prijať vieru svojho zemepána, podľa princípu cuius regio, eius religio - koho panstvo, toho náboženstvo. Tí, ktorí sa tomuto pravidlu nechceli podriadiť, mali právo sa aj s celým majetkom vysťahovať. Výnimočné postavenie získali slobodné ríšske mestá, v ktorých mohli obe cirkvi pôsobiť vedľa seba. Dohoda sa vzťahovala iba na luteránov. Tak sa stal Augsburský mier z roku 1555 veľkou podporou k rastu významného diela – luteranizmu. ▼
▲K
Wormský edikt mal pozitívny vplyv na cirkevný aj teologický rozvoj luteránskeho hnutia. Pomohol evanjelikom lepšie a hlbšie preskúmať svoju vlastnú identitu. „Rozum je najväčší nepriateľ viery. Každý kto len chce byť kresťanom musí svoje oči odtrhnúť od svojho rozumu" - Martin Luther.
== Pozri aj ==
Řádek 30 ⟶ 31:
*[[Martin Luther]]
| |||