Reformácia: Rozdiel medzi revíziami

Pod vedením [[Ulrich Zwingli|Ulricha Zwingliho]] na jar 1522 začína reformácie v [[Zürich|Zürichu]]. Mestská rada súhlasí s evanjelickým kázaním, postupne dochádza k odstráneniu údajne nebiblických elementov v cirkevnom živote, je sprevádzané aj obrazoborectvom. Napriek rovnakým východiskám sa teologické názory Zwingliho čiastočne líšili od Lutherových. Pokus o nájdenie spoločného stanoviska pri Marburských náboženských rozhovoroch v roku 1529 stroskotalo na otázke Svätej večere. Zwingli na rozdiel od Lutherova považoval prítomnosť Krista vo Večeri Pánovej za čisto symbolickú, Luther trval na tom, že Kristus je vo Večeri Pánovej prítomný úplne reálne. Napätá situácia medzi katolíkmi a protestaantmiprotestantmi vo Švajčiarsku vyúsťuje do občianskej vojny. V 1531 Zwingli umiera v bitke pri Kappele. Jeho nasledovník Heinrich Bullinger spolupracoval na formulovaní Prvého helvétskeho vyznania (1536).

V roku 1533 prichádza do Švajčiarska [[Ján Kalvín]], prenasledovaný vo Francúzsku pre svoje protestantské názory. Svoje učenie zhŕňa v publikácii Inštitúcie (1535). Od roku 1536 pôsobí Kalvín v [[Ženeva|Ženeve]], kde zavádza radikálnu reformáciu, ktorá sa dotýka prakticky každého aspektu civilného života všetkých obyvateľov mesta. Nakrátko je vypovedaný, po návrate pokračuje v budovaní [[teokracia|teokracie]] (prepojenie náboženstvo s politikou). Kalvínovo učenie o predestináci (predurčenie človeka ku spáse alebo zavrhnutiu) luteráni neuznávali,. rovnakoRovnako aninesúhlasili ajan s jeho pozíciu k Svätej večeri, ktorúhoci malbol spoločnúKalvín sv tejto otázke k Lutheri pozícii bližšie Ulrichomako ZwinglimZwingli. V roku 1549 Kalvín s Bullingerem uzatvárajú spoločný konsenzus o Večeri pánovej (Consensus Tigurinus - 1549) ktorý spája zwingliánske a kalvínske vnímanie. Vzniká jednotná švajčiarska reformovaná cirkev. V roku 1566 požiadal nemecký reformovaný falcký [[kurfirst]] Ľudovít VI. Bullingera o zaslanie vyznania, ktoré vychádza po podpísaní teológov švajčiarskych kantónov pod názvom Druhé Helvétska vyznanie. To sa potom stáva základom reformovaných cirkví i v zahraničí.

Výsledkom reformácie je existencia nových – na rímskom biskupovi nezávislých – cirkví – a kultúra [[protestantizmus|protestantizmu]]. Výraznejšie sa profilujú dva základné typy teológií – [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania|evanjelické cirkvi]] založené hlavne na princípoch [[Martin Luther|Lutherových]] ("[[luteráni]]") a cirkvi založené na na pozícii Jána Kalvína – tzv. reformované cirkvi, resp. [[kalvinizmus]]. Luteranizmus a kalvinizmus môžeme pokladať za dvé hlavné osy teologického pohybu v reformácii. Z nich vychádza aj väčšina súčasných – na základe reformácie vzniknuvších – cirkví. Dôležitým výsledkom reformácie sú jej radikálne smery, medzi inými napríklad [[anabaptizmus]] (dôraz na krst dospelých). Na anabaptizmus nepriamo nadväzuje baptizmus a letničné hnutia, ktoré sa formovali od 17. storočia a to predovšetkým v Holandsku, Anglicku a v Novom Anglicku (USA).