|
Masívny výskyt zemetrasení v [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných]], [[Platňová tektonika#Divergentné okraje|divergentných]] a [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformných okrajoch]] tektonických platní je jedným z faktorov podporujúcich teóriu platňovej tektoniky. Jednotlivé typy okrajov a ich interakcie produkujú charakteristické zemetrasenia (napr. zemetrasenia [[Platňová tektonika#Transformné okraje|transformých okrajov]] majú ohniskovú hĺbku približne {{km|100|m}}, v prípade [[Platňová tektonika#Konvergentné okraje|konvergentných okrajov]] je charakteristický výskyt hlbších zemetrasení, lemujúcich poklesávajúcu platňu - tzv. [[benioffova zóna]]).
== Indukovaná seizmicita ==
heeeeeeee
Aj keď väčšina zemetrasení vzniká v dôsledku prirodzeného pohybu tektonických platní, môže vznik zemetrasení ovplyvňovať aj ľudská aktivita. Medzi štyri najbežnejšie príčiny patria: naplnenie veľkých (najmä hlbokých) vodných diel, injektáž väčšieho objemu kvapalín do vrtov, podpovrchová ťažba nerastných surovín, hlavne pri ťažbe pomocou pomocných pilierov alebo pri ťažbe ropy.<ref name="Ondrášik et al">Ondrášik, R., Vlčko, J., Fendeková, M., 2011, ''Geologické hazardy a ich prevencia.'' Univerzita Komenského, Bratislava, 286 s.</ref>
Indukovaná seizmicita, ako je označovaná skupina otrasov zemskej kôry spôsobená ľudskou činnosťou je najčastejšie vyvolávaná napĺňaním [[vodné dielo|vodných diel]], hlavne [[priehrada|priehrad]] s výškou vodného stĺpca presahujúcou 100 m<ref name="Ondrášik et al"/>. Známe je napríklad z priehrady [[Kojna]] v [[India|Indii]] (10. december 1967). Vtláčaním tekutých látok do zemskej kôry je možné tiež dosiahnuť zvýšenie seizmickej aktivity. Takéto prípady sú známe napr. z oblasti [[Bazilej]]a v [[Švajčiarsko|Švajčiarsku]], kde bola do granitového masívu vháňaná voda, ktorá mala spôsobiť jeho väčšie rozpukanie a po svojom zohriatí vo väčšej hĺbke zároveň následne slúžiť ako zdroj energie<ref>Deichmann, N., Evans, K. F., [http://www.emsc-csem.org/Files/docs/esc2010/abstract/injection.pdf Injection-induced seismicity: Placing the problem in perspective.] ESC 2010 6-10 September 2010, Montpellier, France - Keynotes, s. 36-37</ref>. Vznik umelých zemetrasení môže pri väčšej zmene hydraulických pomerov zapríčiniť aj zvýšená náchylnosť hornín na prienik vody do vnútra masívu a prítomnosť zlomov<ref name="Ondrášik et al"/>.
Seizmicita spôsobená ťažbou nerastných surovín je spôsobená prerozdeľovaním napätí odstránenia hornín, či už v podzemných alebo povrchových ťažobných priestoroch. Zemetrasenia tohto typu sú pomerne slabé (maximálne magnitúdo 2-4,6), a plytké. Tieto zemetrasenia môžu byť potenciálne nebezpečné, väčšina z nich má však príliš malú intenzitu. Seizmicitu môžu zvyšovať aj ďalšie ťažobné zásahy ako odčerpávanie [[ropa|ropy]] alebo [[zemný plyn|plynu]] z podložných hornín. Tieto zemetrasenia môžu v extrémnych prípadoch spôsobovať škody na majetku. Indukovaná seizmicita pri ťažbe ropy a plynu je sledovaná preto sledovaná, v niektorých oblastiach je potrebné vháňať namiesto vyťažených surovín do horninového prostredia späť vodu<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| autor =
| titul = Induced Seismicity - Oil & Gas
| url = http://esd.lbl.gov/research/projects/induced_seismicity/oil&gas/
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 17.10.2011
| vydavateľ = esd.lbl.gov
| miesto =
| jazyk = po anglicky
}}</ref>.
== Mechanizmus zemetrasenia ==
|
