Verzia z 08:56, 5. január 2012 upraviť Luckas-bot (diskusia \| príspevky) Boti 182 729 editací d r2.7.1) (robot Pridal: gl:Apollo 8 ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 09:11, 20. január 2012 upraviť vrátiť Vegbot (diskusia \| príspevky) Boti 76 502 editací d typo gram Ďalšia úprava →
Riadok 26: \|'''Doba na obežnej dráhe Mesiaca:'''\|\|20 h 10 min 13.0 s \|- \|'''Hmotnosť:'''\|\|CSM ~~28 817~~ {{kg\|28817}};<br />LTA ~~9 026~~ {{kg\|9026}} \|- !colspan="2" cellspacing="0" cellpadding="2" bgcolor="#FFDEAD"\|Fotka posádky Riadok 41: == Posádka == * [[Frank Borman\|Frank F. Borman, II]] (2) - – Veliteľ letu (CDR) * [[Jim Lovell\|James A. Lovell, Jr]] (3) - – Pilot veliteľského modulu (CMP) * [[William Anders\|William A. Anders]] (1) - – Pilot lunárneho modulu (LMP) === Záložná posádka === * [[Neil Armstrong\|Neil A. Armstrong]] - – Veliteľ letu * [[Buzz Aldrin\|Eugene E. Aldrin, Jr]] - – Pilot veliteľského modulu * [[Fred Haise\|Fred W. Haise, Jr]] - – Pilot lunárneho modulu <small>V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.</small> Riadok 56: Je zaujímavé, že [[NASA]] vyslala hneď druhý pilotovaný let [[Program Apollo\|programu Apollo]] a prvý pilotovaný let s využitím rakety [[Saturn V]] k Mesiacu. Dalo by sa očakávať, že program bude postupovať po menších krokoch. Pôvodný program naozaj predpokladal postupné plnenie nasledujúcich krokov: * '''A''' - – test kompletu veliteľský+servisný modul pri bezpilotnom lete * '''B''' - – test lunárneho modulu pri bezpilotnom lete * '''C''' - – pilotovaný let veliteľského + servisného modulu na [[nízka obežná dráha\|nízkej obežnej dráhe]] okolo Zeme * '''D''' - – pilotovaný let kompletu veliteľský + servisný + lunárny modul na nízkej obežnej dráhe okolo Zeme. K tomuto testu mali byť pôvodne použité dve rakety [[Saturn 1B]], z ktorých jedna mala vyniesť na obežnú dráhu posádku v kozmickej lodi pozostávajúcej z veliteľského a servisného modulu, zatiaľ čo druhá raketa Saturn 1B mala vyniesť lunárny modul. * '''E''' - – pilotovaný let kompletu veliteľský + servisný + lunárny modul na [[eliptická obežná dráha\|eliptickej obežnej dráhe]] okolo Zeme s apogeom ~~7400 ~~{{km\|7400\|m}} (~~4600 ~~4 600 míľ). Celý komplet kozmickej lode Apollo mal byť na obežnú dráhu vynesený raketou [[Saturn V]]. * '''F''' - – pilotovaný let kompletu veliteľský + servisný + lunárny modul na obežnej dráhe okolo [[Mesiac (Zeme)\|Mesiaca]] * '''G''' - – pristátie človeka na Mesiaci. Štartu Apolla 8 predchádzal let [[Apollo 7\|Apolla 7]], ktorým bol naplnený cieľ kroku '''C'''. Logicky teda mali nasledovať kroky '''D''', '''E''', '''F''' a '''G'''. Po splnení kroku '''C''' bol naplánovaný let Apolla 8, ktorý mal za úlohu splniť podstatnú časť (s výnimkou použitia lunárneho modulu) úloh naplánovaných pre krok '''F'''. Vysvetlenie takejto zmeny v programe pilotovaných letov je potrebné hľadať v [[politika\|politických]] súvislostiach tej doby. Kozmonautika sa stala súčasťou politického súperenia [[Spojené štáty\|USA]] a [[ZSSR]]. Sovietska kozmonautika dovtedy držala väčšinu prvenstiev. V priebehu roka [[1968]] poskytla [[Central Intelligence Agency\|CIA]] agentúre [[NASA]] informáciu o tom, že sa na sovietskom kozmodróme [[Bajkonur]] pripravuje na štart veľká raketa. Na bezpilotný let sa pripravovala kozmická loď [[Sojuz 7K-L1]] s označením [[Zond 5]]. Pri tomto lete potom [[18. september\|18. septembra]] [[1968]] kozmická loď [[Sojuz 7K-L1]] bez ľudskej posádky skutočne obletela Mesiac, ku ktorému sa priblížila na najmenšiu vzdialenosť 1950 [[km]], a [[21. september\|21. septembra]] [[1968]] pristála v [[Indický oceán\|Indickom oceáne]]. Odborníci [[NASA]] sa obávali, že [[Rus]]i sú tak ďaleko, že by mohli dosiahnúť ďalšie prvenstvo v dobývaní vesmíru uskutočnením obletu Mesiaca s ľudskou posádkou. [[NASA]] preto počas štyroch mesiacov preplánovala ďalší priebeh [[Program Apollo\|programu Apollo]] takto: * Po [[Apollo 7\|Apolle 7]] bude nasledovať Apollo 8, ktorého úlohou bude dosiahnutie rekordu - – prvý oblet človeka okolo Mesiaca. Napriek tomu, že teraz bola na rade posádka pripravovaná na vykonanie testu '''D''' v zložení [[James McDivitt]] (veliteľ), [[David Scott]] (pilot veliteľského modulu) a [[Russell Schweickart]] (pilot lunárneho modulu), bola pre let Apolla 8 určená posádka [[Frank Borman\|Franka Bormana]], pôvodne určená pre test '''E'''. * Nasledovať bude krok '''D''' ([[Apollo 9]]) s tou modifikáciou, že celý komplet Apollo, pozostávajúci z veliteľského, servisného a lunárneho modulu, bude na obežnú dráhu vynesený jedinou raketou [[Saturn (raketa)\|Saturn V]]. * Krok '''E''' stráca po lete Apolla 8 a Apolla 9 význam a preto bude vynechaný. * [[Program Apollo]] potom bude pokračovať krokom '''F''' ([[Apollo 10]]) ~~...~~… * ~~...~~… a vyvrcholí krokom '''G''' ([[Apollo 11]]). == Prípravy na štart == Riadok 79: == Priebeh letu == [[Súbor:Ap8-KSC-68PC-329.jpg\|thumb\|štart Apolla 8]] Štart prebehol [[21. december]] [[1968]] o 13:51 [[stredoeurópsky čas\|stredoeurópskeho času]]. Za 11 minút a 32 sekúnd dosiahla kozmická loď nízku [[parkovacia dráha\|"parkovaciu" obežnú dráhu]] okolo Zeme {{km\|190 km\|m}} x {{km\|180 km\|m}} a periódou obehu 88,15 minúty. Posádka vykonala previerky a prípravy na reštart tretieho stupňa Saturnu V. Po 2 hodinách a 41,5 minúte strávenej na [[nízka obežná dráha\|nízkej obežnej dráhe]] okolo Zeme, teda ku koncu druhého obletu [[Zem]]e, zažali [[astronaut]]i znovu tretí stupeň rakety Saturn V a po ďalších 5 minútach a 6 sekundách loď prešla na [[translunárna dráha\|translunárnu dráhu]]. Trojica astronautov pohybujúca sa rýchlosťou {{km\|10,.82 km\|m}}/s sa tak stala najrýchlejšími ľuďmi sveta a krátko nato prekonali aj vtedajší výškový rekord, ktorý dovtedy držala misia [[Gemini 11]]. Po ďalších 25 minútach sa kozmická loď, tvorená veliteľským a servisným modulom, oddelila od nepotrebného tretieho stupňa nosnej rakety označeného ako S-IVB. Raketový stupeň sa vzďaľoval od lode len veľmi pomaly, a tak posádka vyslovila obavu, aby nedošlo k vzájomnej zrážke. Preto sa prostredníctvom manévrovacích motorov loď od rakety vzdialila na 900 metrov. Ďalej loď letela len [[zotrvačnosť]]ou s výnimkou dvoch korekcií dráhy a počas nasledujúceho 66-hodinového letu sa postupne vzďaľovala od Zeme. Pôvodne boli plánované celkove 4 korekcie na ceste k Mesiacu, ale loď bola na takej vhodnej dráhe, že dve postačovali. Počas tejto fázy letu prebehli dva televízne prenosy priamo z kabíny posádky. [[24. december\|24. decembra]] 1968 o 10:59 stredoeurópskeho času, teda po 69 hodinách, 8 minútach a 20 sekundách od štartu, v čase, keď sa loď nachádzala nad odvrátenou stranou Mesiaca a nebolo s ňou teda možné komunikovať zo Zeme, zažali astronauti motor servisného modulu. Po 247-sekundovom menérvi LOI ('''L'''unar '''O'''rbit '''I'''nsertion) loď prešla na obežnú dráhu okolo Mesiaca s parametrami {{km\|312 km\|m}} × {{km\|111 km\|m}} a periódou 128 minút. Nadviazať opätovne spojenie so Zemou sa podarilo až 45 sekúnd po predpokladanom čase zachytenia signálu. Najprv bolo obnovené [[telemetria\|telemetrické]] spojenie, o 31 sekúnd neskôr aj fonické, čiže hlasové. Zhruba po dvoch obletoch astronauti upravili obežnú dráhu na takmer [[kruhová obežná dráha\|kruhovú]] s parametrami {{km\|113 km\|m}} × {{km\|115 km\|m}} a periódou 120 minút. Celkom uskutočnili 10 obletov Mesiaca a na obežnej dráhe strávili 20 hodín. Počas nich získali veľké množstvo vedeckého materiálu: vyše 600 čiernobielych a 720 farebných snímok a iné. Veliteľ Borman sa rozhodol zrušiť všetky ďalšie experimenty, pretože posádka bola vyčerpaná. Astronauti tiež vyslali „vianočné posolstvo“ celému ľudstvu. [[25. december\|25. decembra]] 1968 o 7:10 stredoeurópskeho času, teda po 89 hodinách, 19 minútach a 17 sekundách od štartu, zažali astronauti znovu motor servisného modulu a nastúpili na cestu naspäť na Zem. Zážih, ktorý naviedol loď na návratovú dráhu, trval 203 sekúnd. Rýchlosť lode sa tým zvýšila o ~~1 072~~ {{km\|1072\|m}}/s. Cesta späť trvala 57 hodín a počas nej bola vykonaná iba jedna korekcia dráhy. [[Súbor:Ap8-S68-56310.jpg\|thumb\|návratový modul Apollo 8 na palube lodi USS Yorktown]] [[27. december\|27. decembra]] 1968 o 16:25 stredoeurópskeho času sa veliteľský modul oddelil od nepotrebného servisného modulu a po ďalších 12 minútach a 16 sekundách vstúpil do [[zemská atmosféra\|atmosféry]] vo výške cca ~~120~~ {{km\|120\|m}} nad povrchom Zeme. V tej chvíli ostávalo 14 minút a 27 sekúnd do pristátia. Klesanie spomalili [[padák]]y vypustené v čase 16.47 SEČ. O 16:52 stredoeurópskeho času pristál veliteľský modul Apolla 8 na hladine [[Tichý oceán\|Tichého oceánu]] asi {{km\|2,.5 km\|m}} od plánovaného bodu, odkiaľ boli astronauti [[vrtuľník]]om prenesení na palubu lode [[USS Yorktown]]. Celý let trval 6 dní, 3 hodiny a 1 minútu. Na manévre sa spotrebovali celkove 14,5 ton pohonných hmôt, zostala ešte trojtonová rezerva. V priebehu letu sa uskutočnilo 6 televíznych reportáží. Riadok 106: {{Link FA\|en}} {{Link FA\|zh}} {{Link FA\|hu}} {{Link GA\|sv}} [[ar:أبولو 8]] [[bg:Аполо 8]]

Apollo 8: Rozdiel medzi revíziami